Už o niekoľko rokov by sme sa mohli dostať k azerbajdžanskému plynu.
BRATISLAVA. Predminulý týždeň sa v meste Kars na severovýchode Turecka blízko hraníc s Gruzínskom rozbehla výstavba Transanatólskeho plynovodu (TANAP). Stavba s dĺžkou 1850 kilometrov za približne 10 miliárd eur je obrovským krokom k tomu, aby Európa preťala svoju závislosť od plynu z Ruska.
Správa z hornatého tureckého vidieka sa ledva objavila v spravodajstve televíznych staníc. Výstavba TANAP je však koniec nádejí Ruska, že si na dlhé roky ponechá monopol na dodávky plynu do Európy a s ním aj politické a ekonomické páky.
Plynovod cez Anatóliu má do polovice roku 2018 doviesť do Európskej únie azerbajdžanský plyn z jedného z najväčších nálezísk na svete – Shah Deniz II. Plány nahradiť ním ruský plyn sa v Bruseli vynorili už pred rokmi v projekte plynovodu Nabucco.
„TANAP je reálna možnosť, ako sem dostať buď azerbajdžanský, alebo hoci aj ruský plyn cez Turecko,“ potvrdzuje energetický expert Karel Hirman. Mal by sa tak dostať až na hranice s EÚ, odkiaľ bude pokračovať buď novým plynovodom TAP cez Grécko do Talianska, alebo spojkou Eastring cez Rumunsko na Slovensko.
Boj o sféry vplyvu
V posledných mesiacoch často spomínal rúry cez Anatóliu ako krok k zníženiu závislosti od Ruska aj podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič. Okrem azerbajdžanského hovoril aj o plyne z Turkménska.
