Za gastrolístkami vidia kartel a boj s reštauráciami

Obchody si z gastrolístkov nechávajú viac. Pre firmy, ktoré ich tlačia, nie je výhodné, aby za ne reštaurácie nakupovali potraviny.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom.

BRATISLAVA. Spojili sa, aby im neunikali provízie z gastrolístkov od hotelov, reštaurácií a stravovacích zariadení. Taký je podľa Protimonopolného úradu pravdepodobný scenár jednej časti kartelovej dohody medzi vydavateľmi stravovacích a benefitných poukážok.

V polovici februára začal správne konanie proti piatim vydavateľom týchto poukážok a asociácii, ktorá ich združuje. Ich mená nechcel prezradiť.

Spoločnosti, ktoré vydávajú stravné poukážky, združuje Asociácia emitentov stravovacích poukážok. Jej členmi sú firmy Doxx, Edenred Slovakia, Le Cheque Dejeuner a Vaša Slovensko.

Prečítajte si tiež:

Gastrolístok je určený na stravu, v praxi to funguje aj inak

Len päť poukážok

„Správnemu konaniu predchádzala inšpekcia PMÚ u šiestich podnikateľov vlani v lete,“ povedal Peter Demčák, riaditeľ odboru kartelov úradu.

V rokoch 2011 až 2014 sa podozriví vydavatelia stravovacích poukážok podľa neho snažili dosiahnuť, aby obchodné reťazce neprijímali viac ako päť kusov stravovacích lístkov od spotrebiteľov.

Firmám podľa úradu malo ísť najmä o to, aby za stravovacie poukážky, ktoré reštaurácie získali od zákazníkov, nenakupovali v obchodných reťazcoch potraviny.

„Provízie, ktoré emitenti stravných lístkov dostávajú od hotelov, reštaurácií a stravovacích zariadení, sú oveľa vyššie ako provízie, ktoré dostávajú zo stravných lístkov od obchodných reťazcov,“ vysvetlil pravdepodobnú motiváciu vydavateľov Demčák. Tým, že reštaurácie za gastrolístky nakupovali v reťazcoch potraviny, prichádzali vydavatelia poukážok o provízie.

„Podľa Zákonníka práce je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne tri percentá z hodnoty stravného lístka,“ vysvetľuje Marian Jánoš, manažér, ktorý vedie účtovné oddelenie v obchodnej spoločnosti.

Ďalšou časťou kartelu mala byť dohoda, že si jeho členovia nebudú preberať klientov a bojovať budú len o nových.

V ôsmich, nielen verejných, súťažiach podľa úradu členovia kartelu vraj spolupracovali. Úrad ich už preveruje.

Súčasťou kartelu malo byť podľa úradu aj plošné zjednotenie provízie medzi jeho členmi. Jeho výšku úrad nechcel prezradiť.

Firmy mlčia a popierajú

„Úvaha dáva zmysel, ak predpokladáme, že spomínaní emitenti nemajú problém so zvyšovaním ziskov na úkor obchodnej etiky,“ odpovedá Jánoš na otázku, či považuje za pravdepodobnú hypotézu úradu, že vydavatelia poukážok uzavreli medzi sebou kartelovú dohodu.

Denník SME oslovil nielen asociáciu, ale aj všetkých jej členov. Reagovala len jedna z firiem. „Spoločnosť Vaša Slovensko koná v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky,“ reagoval na podozrenie úradu jej riaditeľ Igor Gnap. Ku konkrétnym podozreniam sa bližšie nechcel vyjadrovať, pretože „prebieha správne konanie“.

Oslovili sme aj najväčšie obchodné reťazce, či sa vydavatelia stravovacích lístkov u nich snažia dosiahnuť, aby najmä od reštaurácií brali najviac po päť poukážok od jedného emitenta.

Partnerom Lidla podľa jeho hovorcu Tomáša Bezáka sú len jednotliví vydavatelia stravovacích poukážok, nie ich asociácia. O obmedzení počtu prijatých poukážok na päť nechcel hovoriť.

S asociáciou nerokuje ani Kaufland. „Naša spoločnosť momentálne testuje prijímanie stravných lístkov iba vo vybraných predajniach, nie celoslovensky,“ povedal Martin Gärtner, šéf reklamy Kauflandu.

„Naši zákazníci môžu pri nákupe v našich predajniach uplatniť pri platbe ľubovoľný počet stravnych lístkov,” vraví Oliver Vališ, marketingový riaditeľ Billy.

Pokuta pre ziskové firmy

Ak sa úradu podarí dokázať kartel medzi vydavateľmi poukážok, môžu dostať pokutu až desať percent zo svojho ročného obratu.

V roku 2013 sa podľa portálu finstat.sk pohyboval obrat každej z podozrivých spoločností v miliónoch eur. Pokuta by tak vyšla najmenej na stovky tisíc eur. Ich zisky sa pohybujú v miliónoch eur.

„V niektorých prípadoch by mohla mať pokuta hodnotu vyše milióna eur, čo určite pocítia, ale tieto spoločnosti dosahujú zvyčajne dvoj­ až trojnásobne vyšší zisk, ako je desať percent obratu,“ vysvetľuje Jánoš.

Odborník na účtovníctvo a dane vysvetľuje, že ide o veľmi ziskové spoločnosti. „Podľa výsledkov hospodárenia za roky 2011 až 2013 je typický čistý zisk týchto spoločností vo výške 20 až 30 percent z ich obratu.“

Je to niekoľkonásobne vyšší zisk, ako majú bežné spoločnosti pôsobiace na Slovensku. „Podľa vzorky takmer 200-­tisíc firiem spracovaných v databáze FinStat je priemerná zisková marža vo výške 2,69 percenta,“ vraví Jánoš.