Ak sa má RTVS niekam posunúť, musia sa zvýšiť koncesionárske poplatky, hovorí riaditeľ spojeného telerozhlasu VÁCLAV MIKA (51).
Baví vás robota v RTVS?
„Dokonca možno viac, ako som si myslel. Sú dni, ktoré sú naozaj katastrofálne, no viac je tých svetlých. Chodím do práce rád, a zdá sa mi, že keď sa niečo podarí tu v RTVS, tak to prežívam viac, ako som to prežíval inde. Možno preto, že o tejto misii sa hovorilo aj ako o 'mission impossible'. Viete, keď nastúpite k lídrovi na trh, očakáva sa od vás iba to, že pozíciu lídra posilníte. Tam je prirodzené, že sa darí. Naopak tu, najmä v televízii, to vôbec nebolo také prirodzené. Úspech striedal neúspech.“
Rozhlas a televízia sú spolu už štyri roky, milióny neušetriliČítajte
A čo vás baví viac – televízia, alebo rozhlas?
„Výsledok v televízii je viditeľnejší, keďže tá mediálna pozornosť je pri nej väčšia. Povedal by som, že televízia ma revolučne baví viac a rozhlas ma evolučne napĺňa. Zmeny v rozhlase nie sú tak dramatické, no na druhej strane, pocit toho, že sme si upevnili pozíciu v rannom vysielaní, čo je v rozhlase prime-time, je veľmi príjemné. Zisk poslucháčov a omladenie publika je dobrá správa.“
Čo si riaditeľ RTVS zapne v televízii či pustí v rádiu?
„Televíziu mám v kancelárii podprahovo zapnutú stále.“
Povedzte, čo si zapnete cielene.
„Všetky nové programy, tie vidím väčšinou hneď dvakrát. Prvú, nezostrihanú verziu a potom vo vysielaní. Samozrejme pozerám aj ostatné televízie, lebo porovnávam. No a potom mám taký zoznam vecí, ktoré si s obľubou pozriem ako mierne nezainteresovaný. Napríklad dokumenty na Dvojke, kde sa nám podarilo vytvoriť žánrové večerné pásmo dokumentov od pondelka do nedele.“
No a čo rádio?
„Som nočný vták, preto často počúvam Nočnú pyramídu na Rádiu Slovensko. Rozhlasové vysielanie si púšťam aj cez aplikáciu na smartfóne, zväčša spravodajské formáty a diskusie. V sobotu a nedeľu som dosť v pohybe, tak v aute počúvam naše vlastné veci: Borisa Filana, talkshow Adely Banášovej či program Túto hudbu mám rád a samozrejme Dvojbodky Milana Lasicu.“
V januári to budú štyri roky od chvíle, čo sa rozhlas a televízia zlúčili. Čo im to prinieslo?
„Problémom je, že nie je s čím porovnávať. Na takýto projekt by sme mali mať nejakú štúdiu zmysluplnosti, mali by byť dopredu stanovené horizonty udalostí vrátane finančných či programových. Nič také nebolo. Keď nemáte stanovené žiadne ciele, neviete povedať, či ste sa k nim priblížili, či sú dosiahnuté úspory také, ako boli plánované, či spolupráca rozhlasu a televízie prebieha tak, ako to niekto zamýšľal. Zlúčenie formálne prebehlo za niekoľko týždňov a ja sa nemôžem vyjadriť k tomu, aký bol zámer a čo sa podarilo. Môžem iba hovoriť o tom, aká je súčasná realita.“
A aká teda je? Prinieslo zlúčenie nejaké finančné úspory?
„Po mojom nástupe sme spravili niekoľko krokov. S výnimkou spravodajstva sme fyzicky oddelili rozhlas a televíziu ako dve samostatné médiá z hľadiska vytvárania obsahu a programu, a spojili sme všetky servisné útvary, pri ktorých to dávalo zmysel. Ak sa chceme rozprávať o úsporách, treba povedať, že významné a merateľné úspory pri tvorbe obsahu nie sú. Televízia má svoje technológie, rozhlas má svoje a keď niečo tvoríme spolu, tak k nejakej úspore môže dôjsť, ale to nie sú čísla, ktoré by boli také významné, že by opodstatnili zlúčenie.“
To sa týka výroby programov. Čo šetrenie v administratíve či nejakých režijných nákladoch?
„Nejaké prebehlo, nie je tajomstvom, že sme k 1. decembru 2012 zrušili viac ako 100 pracovných miest, čo bolo v tom čase takmer desať percent zamestnancov. No zároveň s tým sa postupne posilnila vlastná výroba v televízii, prestali sme v takej miere vyrábať len externe a začali využívať vlastné kapacity až tak, že dnes vyrábame dvojnásobne viac programu. Čiže vo výsledku sa na mzdách až toľko neušetrilo.“
Neušetrili ste ani na priestoroch?
„Nie, stále prevádzkujeme dve budovy. Zmení sa iba to, že musíme opustiť výškovú budovu televízie, ale tú by sme museli opustiť tak či tak, lebo už nevyhovuje hygienickým normám a nie je schopná prevádzky. Budova rozhlasu je síce energeticky náročná, ale sú tam dve skvelé štúdiá, tak ako sú v televízii štyri perfektné štúdiá, ktoré by dnes chcela každá komerčná televízia. Rozhlas sa nedá presunúť do televízie, ani televízia do rozhlasu, to jednoducho technologicky nejde.“
Čo bude s výškovou budovou televízie?
