ANKARA, BRATISLAVA. Ruský prezident Vladimir Putin ohlásil koniec projektu Južný prúd (South Stream).
S tureckým kolegom Recepom Tayyipom Erdoganom predstavili projekt plynovodu cez Čierne more do Turecka.
Rusko podľa Putina nemôže v Južnom prúde za 40 miliárd dolárov pokračovať bez toho, aby s výstavbou súhlasilo Bulharsko.
To začiatkom júna na žiadosť Európskej komisie zastavilo prípravné práce na plynovode. Reagovalo tak na dianie na Ukrajine, najmä na obsadenie Krymu.
„Nejde len o to, že Európska komisia nepomáha pri realizácii, dokonca nám kladie do cesty aj prekážky,“ sťažoval sa Putin. „Takže ak Európa nemá o projekt záujem, znamená to, že sa ani neuskutoční,“ povedal.
Doplnil, že tok energetických zdrojov presmerujú do iných regiónov sveta.
Pošlú plyn inou cestou
- Mal viesť z ruskej kompresorovej stanice Beregovaja cez prístav Novorossijsk a po dne Čierneho mora do Bulharska.
- Po obsadení Krymu sa´ ako alternatíva objavila aj kratšia trasa cez polostrov, čo by znížilo náklady.
- V Bulharsku sa mal rozdeliť na dve vetvy, severná mala pokračovať cez Srbsko a Maďarsko do rakúskeho uzla Baumgarten.
- Náklady mali byť 20 miliárd eur, neskôr sa hovorilo až o vyše 30 miliardách eur.
Šéf plynárenského koncernu Gazprom Alexej Miller zároveň ohlásil, že Rusko sa s Tureckom dohodlo na výstavbe plynovodu po dne Čierneho mora s kapacitou 63 miliárd kubických metrov ročne.
Je to rovnaký objem, aký projektovali pre Južný prúd, ktorý mal viesť z prístavu Novorossijsk popod Čierne more, no k bulharským brehom.
Gazprom podpísal memorandum o výstavbe plynovodu s tureckou partnerskou spoločnosťou Botas.
Okrem toho ruský vývozca avizoval, že od januára zníži cenu plynu pre Botas o šesť percent. Turecké ministerstvo energetiky sa s tým však neuspokojuje.
Oznámilo, že chce získať až 15-percentnú zľavu. Podľa Millera môže Ankara čoskoro za ruský plyn platiť cenu porovnateľnú s tou, ktorú účtujú Nemecku.
Energetický analytik Karel Hirman je presvedčený, že za stopkou pre Južný prúd je v prvom rade