BRATISLAVA. Skupina českých a slovenských zbrojárov prišla nedávno s ambicióznym plánom. Chcela vyvinúť vlastný radar, ktorý by pomáhal armáde strážiť nebo.
Konzorcium okolo pardubickej spoločnosti Retia sľubovalo, že vytvorí stovky pracovných miest a predstaví výrobok, ktorý by sa mohol vyvážať do ďalších krajín.
Projekt však dostal zásadnú ranu. Najprv české a teraz aj slovenské ministerstvo obrany rozhodlo, že sa nebude spoliehať na vývoj domáceho prístroja, ale obstará si niektorý zo zahraničných typov.
„Budeme požadovať radar, ktorý je už zavedený v štátoch NATO,“ potvrdil slovenský minister Martin Glváč.
Armáda si totiž podľa ministerstva nemôže dovoliť čakať. Protivzdušná obrana doteraz používa sovietske radary, ktorým sa končí životnosť. Ich prevádzka je navyše ohrozená sankciami Európskej únie – na sankčnom zozname sa ocitol aj výrobca týchto radarov, ruská firma dnes známa ako Almaz Antej, ktorá k nim naďalej dodáva náhradné diely.
„Funkčné radary jednoducho potrebujeme, inak nemôžeme plniť svoje aliančné záväzky,“ dodáva minister.
Česko-slovenský radar tak zostane len na papieri. „Nemôžeme investovať do vývoja a testov nového prístroja, ak nemáme istotu, že sa uplatní,“ hovorí Petr Novák, riaditeľ spoločnosti Retia, ktorá bola iniciátorom projektu.
- Projekt domáceho radaru mal označenie RL-3DM ReUNION – „reunion“ odkazovalo na spojeniefiriem z oboch častí bývalej federácie.
- Projekt viedli pardubické firmy, vyvíjajúce radarovú techniku Retia a Eldis. Pridala sa automobilka Tatra, mala dodať podvozok.
- Slovensko zastupovali firmy Ales, EVPÚ a VOP Slovakia. Mali dodať napríklad súčiastky na ovládanie pohybu a komunikáciu.
Nechcený radar
Nákup radarov pre protivzdušnú obranu má byť ďalšou veľkou zákazkou, ktorú ohlásilo Glváčovo ministerstvo. Jeho úrad už tento rok podpísal dodávku dvoch dopravných lietadiel spartan za 94 miliónov, dokončuje prvú várku nákupu útočných pušiek a pištolí a plánuje i prenájom nových stíhačiek.
V prípade radarov pôjde opäť o nákup rádovo v desiatkach miliónov. Cena nového kusu sa pohybuje na úrovni 13 miliónov eur. K tomu ešte treba pripočítať náklady na údržbu či výcvik obsluhy.
Slovenskí vojaci dnes využívajú celkovo deväť stacio〜nárnych radarov, ktoré sú rozmiestnené na rôznych miestach, aby pokryli celé územie krajiny. A nahradiť chcú minimálne časť z nich.
Svoj vlastný nákup chystá aj Česko, ktoré je v podobnej situácii a nedávno vyhlásilo súťaž na dodávku piatich radarov.
Práve tieto zákazky zmobilizovali šesť českých a slovenských podnikov, aby ohlásili svoj vlastný projekt. Samotný radar mali vyrobiť české elektrotechnické podniky, ktoré nadviazali na činnosť niekdajšej Tesly Pardubice.
