BRATISLAVA. Mlieko za necelých sedem centov, chlieb za dvadsať, lístok na električku za tri centy. A liter benzínu za 27 centov. Tak by vyzerali ceny z roku 1989 v prepočte na eurá. Na druhej strane televízory alebo pračky stáli zvyčajne viac, ako dnes.
Vnímanie toho, akú cestu prešla slovenská ekonomika za 25 rokov od pádu komunizmu, môže byť cez porovnanie cien s dnešnými veľmi skreslené. Bežný plat sa v tom čase pohyboval zhruba na úrovni 40 až 50 eur.
Viac o ceste Slovenska v ekonomickej oblasti hovoria fakty. Aj keď po roku 1989 veľa podnikov v priemysle, službách a poľnohospodárstve museli z roka na rok zavrieť, objavovali sa stále nové ekonomické odvetvia, ktoré utlmené nahrádzali.
Rast prišiel po reformách
Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák vypočítal, že za 25 posledných rokov rástlo národné hospodárstvo Slovenska v priemere o 2,6 % ročne v stálych cenách. V tomto roku dosiahne približne 190 percent výkonu z roku pádu komunizmu – ekonomická sila krajiny sa teda takmer zdvojnásobila. V číselnom vyjadrení má hrubý domáci produkt deväťnásobný objem.
Najprv prišiel šok z rozpadu ruského trhu, na ktorý sa zo Slovenska veľa exportovalo, útlmu zbrojárskeho priemyslu a iných odvetví. Viedol v rokoch 1991 až 1992 k zníženiu HDP až o vyše štvrtinu. Na úroveň roku 1989 sa ekonomika vrátila až v roku 1996.
Najrýchlejší rast prišiel po zásadných reformách prvej a druhej Dzurindovej vlády. V rokoch 2000 až 2010 bolo Slovensko podľa Koršňáka najrýchlejšie rastúcou ekonomikou Európskej únie.
Špičku rastu dosiahlo najmä pred ekonomickou krízou v rokoch 2005 až 2008, keď sa prejavili výrazné zahraničné investície do automobilového a elektrotechnického priemyslu, ale aj stavebný a realitný boom.
Za 25 rokov sa slovenská ekonomika v zahraničnom obchode úplne preorientovala z naviazanosti na Rusko, krajiny východného bloku a balkánske štáty na Nemecko, Taliansko, Rakúsko či Veľkú Britániu. Významným partnerom ostali aj Česko, Poľsko a Maďarsko.
Rozdiely medzi regiónmi
Slovensko je aj naďalej jednou z najpriemyselnejších krajín Európy. Podiel priemyslu na pridanej hodnote sa však za 25 rokov znížil, nahrádzajú ho rastúce služby, vysvetľuje analytik UniCreditu.
Ide najmä o centrá zdieľaných služieb v infokomunikačnom a internetovom biznise, ktoré vo veľkých mestách zamestnávajú už desaťtisíce ľudí. Najvýraznejšie naopak klesal podiel poľnohospodárstva, ale aj stavebníctva.
Ekonomický rast sa podľa Koršňáka nepodarilo rovnomerne rozložiť medzi regióny, rástla najmä Bratislava a západ Slovenska. Dlhodobou konkurenčnou výhodou Slovenska je aj po náraste priemernej mzdy stále priaznivý pomer produktivity a nákladov na prácu.
Reálne mzdy sa na úroveň roku 1989 vyšplhali až v roku 2007. Dovtedy si obyvateľ Slovenska za priemerný plat dokázal kúpiť menej, ako pred pádom komunizmu. V súčasnosti sú reálne mzdy o približne 12% vyššie, ako v roku 1989.
Spotrebiteľské ceny sa v číselnom vyjadrení v porovnaní s rokom 1989 zvýšili 7,5 násobne, mzdy číselne dosahujú viac ako 8-násobok vtedajšej úrovne, hovorí analýza UniCredit Bank.
Výkonnosť sa zvýšila
Analytik rakúskej bankovej skupiny Erste Group Juraj Kotian hovorí, že krajiny Strednej a Východnej Európy za 25 rokov výrazne zvýšili svoju ekonomickú výkonnosť. V roku 1989 bola úroveň HDP na obyvateľa v porovnaní s členmi Európskej únie iba 49-percentná, v súčasnosti sa dostala na 65 percent.
Výrazne sa zvýšila aj životná úroveň. Počet áut na tisíc obyvateľov sa napríklad podľa údajov Erste zvýšil za dvadsať rokov zo zhruba 200 na 350, čo je tesne pod úrovňou európskej pätnástky v roku 1993.
Tá však už teraz vykazuje 500 áut na tisíc obyvateľov, teda jedno auto na každých dvoch ľudí. Tomuto číslu sa priblížilo Poľsko a takmer aj Česká republika, na druhej strane Rumunsko je len na polovičnej hodnote a Maďarsko vykazuje iba tristo áut na tisíc obyvateľov.
