SME

Príbeh Penty: ovládli veľkú časť Slovenska

Príbeh Penty: ovládli veľkú časť Slovenska

Ako sa z malého dovozcu čínskeho textilu stala
najsilnejšia finančná skupina v krajine.

Autori:

Veronika Folentová

Miroslav Kern

Príbeh Penty nie je len o Gorile. Podnikať začala pred dvadsiatimi rokmi, je stále na vzostupe a jej hodnota rastie. Teraz sa stane menšinovým vlastníkom vydavateľa denníka SME.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je jedným z najväčších zamestnávateľov v našom regióne, pracuje pre ňu viac ako 30-tisíc ľudí. Priznáva celkové aktíva za 6,5 miliardy eur a jej majitelia sú už roky v rebríčkoch najbohatších Slovákov a Čechov v prvej desiatke.

Peniaze investujú na Slovensku, v Česku, Poľsku aj v Nemecku. Podnikatelia ich považujú za profesionálov a nikto z ich obchodných partnerov či bývalých kľúčových zamestnancov o nich nehovorí v zlom.

Podnikajú v zdravotníctve, energetike, mäsopriemysle, hutníctve a teraz kúpou Trendu, plusiek a podielu vo vydavateľstve denníka SME vo veľkom vstúpili na mediálny trh.

Svoj príbeh sami nazývajú ako Penta story a považujú ho za „príbeh spolužiakov, ktorí sa rozhodli spolu podnikať a chcú vytvoriť spoločnosť, ktorá by ich dokázala prežiť“.

Penta Story však nie je len o úspechoch, je aj o kontroverzných momentoch.

Penta by dnes zrejme vyzerala inak, ak by nebolo obchodov so štátom a „neortodoxných“ vstupov do bývalých štátnych podnikov.

Spolužiaci z Moskvy

Spoločný príbeh zakladateľov Penty sa začal za komunizmu na prestížnom Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO). Stretli sa tam študenti z Československa – Jaroslav Haščák zo Starej Ľubovne a Pražan Marek Dospiva.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Meno a kvalita tejto školy zaručovali skvelú budúcnosť v komunistickej diplomacii či v zahraničnom obchode. Aj preto sa na ňu dostali viaceré deti funkcionárov bývalého režimu. Chodil sem syn Gustáva Husáka či Vasiľa Biľaka.

Ľudia z Penty hovoria, že sa na školu dostávali hlavne nadaní a pracovití mladí ľudia. „Za nás, čo sme študovali od roku 1987, bol medzi 10 až 15 Čechoslovákmi v ročníku maximálne jeden syn z nejakej prominentnej nomenklatúrnej rodiny,“ vysvetľoval časopisu Týden Dospiva.

MGIMO od 50. rokov absolvovalo okolo 500 študentov z Československa – medzi nimi neskorší ministri zahraničia Eduard Kukan, Ján Kubiš, Miroslav Lajčák, eurokomisári za Slovensko Maroš Šefčovič i Česko Štefan Füle. Školu skončil aj súčasný Putinov minister zahraničia Sergej Lavrov či azerbajdžanský diktátor Ilcham Alijev.

Kliknite pre zväčšenie infografiky

Náborová kancelária KGB

Penta Story

V časoch keď, budúci ‚penťáci‘ nastúpili na štúdiá do Moskvy, nebola ich prestížna škola len zásobárňou diplomatických kádrov, ale aj komunistických rozviedčikov.

„V čase, keď som končil školu, polovica absolventov dostala miesto na ministerstve zahraničia, tretina išla do KGB a 20 percent do vojenskej rozviedky. To boli stabilné kvóty, to dnes nie je žiadne tajomstvo,“ povedal pre časopis Ekonóm šéf centra postsovietskych štúdií MGIMO Stanislav Čerjňavskij.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

„Kde myslíte, že svojich ľudí verbuje CIA? Na Harvarde a ďalších najlepších univerzitách. Pripúšťam, že u vás možno niektorí naši absolventi pre rozviedku pracovali,“ vysvetľoval zasa Českému rozhlasu bývalý študent MGIMO a jeho neskorší dekan Vladimir Šiškin.

Niektorí absolventi MGIMO dokonca v KGB získali rozhodujúce posty. Dlhoročný rozviedčik a neskorší generál KGB Leonid Šebaršin po kariére rozviedčika riadil celú rozviedku a dokonca bol na jeden deň šéfom celej KGB, ktorú prebral počas nepodareného puču proti Michailovi Gorbačovovi. MGIMO skončil aj najprv sovietsky a potom dvojaký agent v službách Británie Oleg Gordijevskij.

Univerzita má väzby na ruskú tajnú službu doteraz. Ako sa píše na jej webe, jej rektor Anatolij Torkunov je zároveň členom verejnej rady Federálnej bezpečnostnej služby Ruska (FSB).

MGIMO radšej nie

Teória o tom, že MGIMO bola náborovou kanceláriou KGB a neskôr FSB či ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU, spôsobila jej absolventom problémy.

Citlivo ich vnímali najmä v Poľsku. Tamojšie médiá zoširoka písali napríklad o prezidentovi Alexandrovi Kwasniewskom a jeho ročnej stáži na univerzite, časť pravice vtedy požadovala ‚očistenie‘ poľskej diplomacie od absolventov moskovskej školy.

V Česku zasa poslanci podali v parlamente návrh, aby MGIMO vyškrtli zo zoznamu univerzít, z ktorých štátna správa uznáva tituly. Návrh neprešiel, pretože by mohol personálne oslabiť české ministerstvo zahraničia.

Povesť diplomatickej školy v jednom momente uškodila aj samotnej Pente. Keď sa v roku 2009 uchádzala o kúpu najväčšej poľskej zbrojovky PZL Swidnik, ktorá je významným výrobcom vrtuľníkov, bola pre Poliakov rozhodujúcim faktorom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Keď poľské médiá začali písať o minulosti firmy na MGIMO a že pre ňu pracuje posledný šéf ŠtB Alojz Lorenc, získal zbrojovku taliansky investor. O Pente, ktorá za ňu ponúkla viac ako Taliani, verejne zapochyboval aj šéf poľskej obdoby Národného bezpečnostného úradu. V Pente zúrili a chceli žalovať tých, čo dohady o prepojeniach na Moskvu šírili. Nakoniec na súd nešli.

Kliknite pre zväčšenie infografiky

KGB odmietajú

Kontakty s ruskou tajnou službou Penta roky odmieta. Haščák v rozhovore pre SME o MGIMO v roku 2007 povedal: „Neskôr, keď sme si prezerali takzvané Cibulkove zoznamy, našli sme v nich niekoľko našich spolužiakov.“

Aj hovorca Penty Martin Danko akékoľvek spájanie s KGB, FSB či GRU odmieta. „Počas štúdia a ani neskôr nemali so žiadnymi zložkami, ktoré uvádzate vo svojej otázke, kontakt.“

Majitelia Penty sa ku škole stále hrdo hlásia. Haščák podľa webu motejlek.com poslal do rozvojového fondu MGIMO 15-tisíc eur.

„Urobil som to z dôvodu, že je to dobrá škola a že som chcel tiež podporiť svoju alma mater,“ povedal minulý rok.

Z Moskvy do Číny

Študenti diplomacie sa diplomatmi nikdy nestali. Komunizmus padol najprv u nás a ku koncu ich štúdia už aj v Rusku.

Podnikať začali hneď na začiatku 90. rokov, keď Dospiva s Haščákom využili svoj študijný pobyt v Pekingu a začali do Československa dovážať lacný čínsky textil.

Ich firma bola malá, ale v krajine tesne po páde komunizmu bol po čínskom oblečení dopyt. Oni sami tvrdia, že textil dovážali „do obchodných reťazcov v Československu“. Tých v tom čase veľa nebolo.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Na začiatok podnikania si požičali peniaze, údajne od Dospivovho otca, ale aj od ‚kamaráta‘, ktorého meno zakladatelia firmy neprezradili. Tak vraj zarobili prvý milión korún.

Penta pre štyroch

Názov Penta sa prvýkrát objavil pri firme Penta Brokers. Podľa obchodného registra firmu založili 21. septembra 1994 štyria ľudia – Haščák, Dospiva a s nimi Bratislavčania Martin Kúšik a Juraj Herko.

Herko a Kúšik boli spolužiaci Haščáka z gymnázia v Banskej Štiavnici. Eseročka Penta Brokers vydržala do konca roka 1995, potom sa zmenila na akciovku.

Meno piateho zakladateľa Jozefa Špirka sa v obchodnom registri pri Haščákovi a Dospivovi objavilo až v roku 1998.

Cestu k prvej miliarde korún rozbehli ako bežní obchodníci s cennými papiermi. Bolo to v čase Mečiarovej vlády.

Prvá miliarda

Dnes má Penta hodnotu 1,6 miliardy eur. A ako začali zarábať? Penta sama píše, že zlomový bod prišiel v roku 1996.

„Bol to prvý veľký obchod,“ povedal Haščák v roku 2002 Trendu. Vtedy bola hodnota ich firmy 50 miliónov korún a začali svoj prvý veľký biznis, pokúsili sa prevziať kontrolný balík akcií najväčšieho investičného fondu na Slovensku VÚB kupón.

Na ilustráciu, tento fond mal hodnotu deväť miliárd korún. Podľa Penty ju na tento obchod presvedčil britský Regents Fund, ten však z transakcie vycúval, keď sa VÚB začala brániť. Penta však vydržala.

„Ovládla VÚB kupón pri priemernej cene nákupu akcií na úrovni približne 20 percent ich reálnej trhovej hodnoty. Akvizícia VÚB kupón otvorila Pente cestu k prvej miliarde zisku. To spôsobilo zmeny v ďalšom zameraní firmy,“ píše o sebe skupina.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

K akciám VÚB kupónu sa dostávala postupne, odkupovala ich od drobných akcionárov. To vyčítal Haščák v rozhovore pre Trend v roku 2002 Regents Fund: „Regent však urobil niekoľko chýb. Mal to kupovať na viacero neprepojených subjektov, aby nebolo vidno, koľko majú v rukách.“

Z VÚB kupónu ostalo niekoľko desiatok tisíc akcionárov, ktorí prišli o svoje peniaze. Penta sa obvineniam, že ona za to môže, bráni. Tvrdí, že keď odchádzala, firma bola v dobrej kondícii.


Prípad Chemolak

Developerské projekty

Podobne, teda skupovaním malých akcionárov a neskorším ovládnutím firmy z menšinového podielu, skupina podnikala aj ďalšie roky.

Ako sa dá ovládnuť firma akcionárom s menšinovým podielom? Jednoducho, keď pri tom asistuje súd. Penta sa o takéto ovládnutie pokúšala napríklad pri Chemolaku Smolenice.

V roku 1998 na mimoriadnom hlasovaní ovládli firmy skupiny Penta Group spoločnosť Chemolak. Hoci mali spolu menej ako 50 percent jej akcií, dokonca menej ako tretinu, obsadili všetky miesta v správnej aj v dozornej rade.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Podarilo sa im to vďaka tomu, že majoritným akcionárom Krajský súd v Bratislave obmedzil hlasovacie práva predbežným opatrením.

„To navrhli vydať zástupcovia Penty, pretože podľa nich získali majoritní akcionári Chemolaku (na čele s Jurajom Širokým) združení okolo Harvardskej investičnej spoločnosti akcie v rozpore so zákonom,“ napísal neskôr týždenník Trend.

Haščák potom obhajoval toto rozhodnutie tým, že akcionári, ktorí majú nadpolovičnú väčšinu hlasov, konajú v zhode.

„Firmy sa vtedy otvoreným spôsobom tunelovali. Väčšinu času sme venovali boju s manažérmi, ktorí reprezentovali záujmy majoritných akcionárov na úkor minoritných. Zásadne sme nesúhlasili s tým, aby sa peniaze spoločnosti využívali na aktivity, ktoré nesúviseli s jej podnikaním,“ vysvetľoval v roku 1997 Haščák v SME.

Chemolak nakoniec Penta neovládla, obe strany sa na seba opakovane sťažovali na súde, až sa dohodli, že Penta dostane za každú akciu Chemolaku tisíc korún.

Po tomto obchode ostali vzťahy medzi Pentou a Jurajom Širokým naštrbené. „S Jurajom Širokým nie sme priatelia,“ povedal Haščák v rozhovore pre Trend v roku 2002.

Na VSŽ!

Zaujímavý bol aj vstup Penty do VSŽ, čo sa rozbehol koncom 90. rokov. Bol jednou z tých akvizícií, pri ktorých spolupracovali všetky tri veľké skupiny tých čias – Penta, J&T aj Istrokapitál.

Neskôr opísali, ako si delili obchody, na ktorých spolupracovali. Do VSŽ vstúpili títo hráči 21. decembra 2001 nákupom akcií na burze. Bol to posledný pracovný deň burzy pred koncoročnou pauzou.

SkryťVypnúť reklamu

„Nie, neboli sme dohodnutí,“ tvrdí hovorca Penty Martin Danko. Penta akcie kupovala od Poštovej banky a nie od Transpetrolu, tvrdí. Skupinu oslovil Stredoeurópsky maklérsky dom, ktorý Pentu následne kontaktoval s Poštovou bankou.

„Rokovania sa začali po 21. 12. 2001. Výsledkom rokovaní bolo uzavretie opčnej zmluvy na nákup siedmich percent akcií. Zmluva bola uzatvorená 8. januára 2002,“ vysvetľuje Danko.

Obchod spochybňovala vtedajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová, J&T ju podľa agentúry SITA obvinila, že lobovala a robila nátlak na Úrad pre finančný trh, aby pozastavil obchod s akciami VSŽ.

„Je pravda, že B. Schmögnerová upozornila na tento obchod s tým, že boli porušené burzové pravidlá a legislatíva, ktorou sa riadi obchod na burze. Akýkoľvek lobing je však vylúčený,“ povedal v roku 2002 hovorca Schmögnerovej Peter Papanek pre SITA.

Do VSŽ sa napokon dostali tri silné skupiny – J&T, Penta a Istrokapitál. „Do projektu VSŽ sme nechceli ísť spolu, ani nás nevolali. Ale potom prišiel čas, keď bolo rozumné dohodnúť sa,“ povedal Haščák v rozhovore Trendu v roku 2002.

VSŽ ostalo Pente. „Dohoda bola taká, že jedna skupina rozdelí balík spoločných projektov a tá druhá si z nich vyberie. Je to staré pravidlo, vraj židovské. Jeden musí zostavovať tak spravodlivo, aby bol vždy spokojný s časťou, ktorá mu zostane. To, že nám pripadli VSŽ, je už výsledok takéhoto delenia,“ vysvetľoval v rozhovore Haščák.

Takéto delenie v rozhovore pre Trend potvrdil v roku 2003 aj Ivan Jakabovič z J&T, ktorý si ho tiež pochvaľoval.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

„Súčasťou výmeny bola aj určitá suma v hotovosti, na ktorej sme sa chvíľu nevedeli dohodnúť. Nakoniec sa to vyriešilo tak, že namiesto spornej sumy nám Penta kúpila ferrari. Takže som spokojný, myslím si, že stav vyhovuje všetkým,“ povedal.


Vladimír Lexa

V prípade Penty sa roky špekuluje o úlohe, akú pri jej vzniku hral Vladimír Lexa – otec bývalého riaditeľa SIS. Lexa starší úspešne preplával z komunistického režimu, v ktorom bol podpredsedom vlády, do začiatkov transformácie, keď bol členom prvého ponovembrového kabinetu.

Ako jeden z mála mal už počas revolúcie ako predseda plánovacej komisie dokonalé znalosti o ekonomike, podnikoch, ktoré išli do privatizácie, ale aj o dierach na trhu. Zbohatol najmä v časoch mečiarizmu.

Keď sa pred dvanástimi rokmi pýtal Trend Haščáka, či bol Lexa spoluvlastníkom Penty, dostal nejednoznačnú odpoveď: „S Vladimírom Lexom starším mám ja osobne priateľský vzťah. Nerobíme spolu obchody. V minulosti sme spolu zrealizovali niekoľko transakcií s nehnuteľnosťami. Posledné tri roky vycúval z biznisu. Raz začas sa stretneme a rozprávame sa,“ povedal Haščák.

Generál Penty

V 90. rokoch sa v Pente objavila nová postava, ktorá doteraz kazí jej imidž a šéfovia firmy si to určite uvedomujú. Napriek tomu s Alojzom Lorencom spolupracovali roky.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3J8F na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu