Vždy sa nájde niekto, kto o novinách tvrdí, že informácie zverejňujú z politických dôvodov. Nedá sa tomu zabrániť, hovorí reportér New York Times Walt Bogdanich.
Ako zmeny v médiách ovplyvňujú investigatívnu žurnalistiku?
„Niekde majú negatívny vplyv, no v New York Times robíme viac investigatívy, ako sme kedy robili. Veríme, že práve toto je cesta k nášmu dlhodobému prežitiu. Na internete je množstvo názorov, každý je zrazu reportérom, vyčleniť sa môžeme len článkami, ktoré idú viac do hĺbky. Zistili sme, že ľudia to chcú a zaplatia si za to. Dlhšie články ich zaujímajú viac ako bežná spravodajčina.“
Robí sa teraz investigatíva ľahšie?
„Áno. V minulosti sme museli osobne navštíviť vládne úrady a vyhľadávať informácie v ich záznamoch. Napríklad pre novinára z Chicaga bola cesta do Washingtonu veľmi dlhá. Teraz je to všetko v počítači, investigatívne články sa robia rýchlejšie. Údaje z internetu vieme analyzovať aj bez toho, aby sme opustili kanceláriu. Ale rozhovory zočivoči sa úplne nahradiť nedajú.“
Bola investigatívna žurnalistika v 70. a 80. rokoch, keď ste začínali, iná ako teraz?
„Odvtedy sa zmenila, je prepracovanejšia. Tiež sme si uvedomili, že aj keď máte skvelé informácie, ale neviete článok napísať tak, aby ľudí zaujal od začiatku do konca, je to nanič. Teraz je oveľa väčší dôraz na vyrozprávaní príbehu, používajú sa prvky románového písania, ale s faktami, aby to bolo dramatickejšie. Niekedy platilo, že reportér ani nemusí vedieť písať, lebo mu to editor upraví, to už neplatí. Nemôžete editorovi odovzdať papier plný faktov a čakať, že z toho urobí pútavý článok na rovnakej úrovni, ako by ho napísal reportér. Niečo sa stratí v preklade, keď to niekomu odovzdáte. Ideálne je, aby reportér pracoval s editorom. Dobrý editor musí zachovať v článku hlas autora, nemôže ho prepísať podľa seba.“
Keď sa odhaľovala kauza Watergate, predchádzali tomu mesiace osobných stretnutí a práce v teréne. Deje sa to aj teraz?
„Závisí to od novín a od reportéra. Ja pracujem na projektoch, ktoré trvajú aj rok a počas tohto obdobia nič nenapíšem. Len hovorím s ľuďmi, zbieram dokumenty.“
Dostali ste tri Pulitzerove ceny za rôzne témy ako nehody na železniciach, obchod s liekmi či podvody v laboratóriách. Mení sa vaša práca podľa témy?