BRATISLAVA. Najzadlženejším slovenským mestom zostáva Žilina, hoci celkový dlh na obyvateľa sa jej v tomto období podarilo znížiť o polovicu.
Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorý každoročne vyhodnocuje hospodárenie samospráv.
Kým vo volebnom roku 2010 predstavoval dlh Žiliny 878 eur na obyvateľa, ku koncu minulého roka to bolo už len 442 eur.
Zadlženosť Žiliny stále zvyšuje úver od štátu, z ktorého mesto pred rokmi vykupovalo pozemky pre automobilku KIA.
Stále však ide o dlh, ktorý prekračuje zákonom povolenú hranicu 60 percent bežných príjmov.
Žilina tak ostáva jediným mestom, ktoré pre prekročenie tohto limitu (na úrovni 77,1%) nemôže čerpať žiadny úver.
K limitu má však blízko aj Bratislava, dlh magistrátu (bez mestských častí) vlani dosahoval 56,6 percent bežných príjmov.
Pozrite si kompletný rebríček miest na obce.sme.sk
Žilina príliš neškrtí
Hovorca Žiliny Pavol Čorba hovorí, že dostať dlh pod zákony limit sa im zrejme podarí už v tomto roku. Znižovať sa im ho darí aj vďaka elektronickým aukciám, ktoré šetria náklady na nákup tovarov a služieb.
Mesto podľa neho aj vďaka tomu úsporný režim tvrdo nepocítilo.
„Z vlastných zdrojov sme dokázali zrekonštruovať dlho zanedbávanú Národnú ulicu, kúpili sme 15 nových trolejbusov, otvorili sme ďalšie triedy materských škôl, budujeme nové parkovacie miesta, modernizujeme verejne osvetlenie, rozširujeme verejné parky a detské ihriská,“ vymenúva.
Znižovať dlhy sa darilo aj väčšine ostatných miest. Kým v roku 2011 dlhovali samosprávy bankám ešte 1,05 miliardy eur a o rok neskôr 1,01 miliardy, vlani to bolo už len 961 miliónov eur. Pätnásť miest bolo úplne bez dlhov.