SME

Riaditeľ pošty: Poštár nemusí ísť hore až k vašim dverám

Riaditeľ pošty: Poštár nemusí ísť hore až k vašim dverám

Tomáš Drucker reaguje na najčastejšie výčitky klientov, ako aj voči spolupráci s J&T a Pentou.


[content type="longread-pos" pos="full"]

Na spolupráci s bankou J&T a finančnou skupinou Penta štátna pošta neprerába,
tvrdí v rozhovore generálny riaditeľ TOMÁŠ DRUCKER.

[/content]

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/2/55/5543702/5543702.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"] TOMÁŠ DRUCKER (na fotografii Jána Krošláka) sa narodil v roku 1978, vyštudoval automatizáciu v priemysle a aplikovanú informatiku na STU v Bratislave a právo na Trnavskej univerzite. Od mája 2012 je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Slovenskej pošty. Predtým pracoval ako konzultant a manažér v poradenských spoločnostiach, viedol projekty zlučovania zdravotných poisťovní, bol aj šéfom dozornej rady Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti. Je ženatý, má dve deti. [/content]

[content type="fb" stype="fanpage" render-type="longread" url="https://www.facebook.com/pages/Karol-Sudor/227192927091"][/content]Kedy ste naposledy stáli na pošte ako klient?

Nedávno, keď som platil poukážku svalovým dystrofikom v rámci akcie Ice Bucket Challenge.

Boli ste spokojný s obsluhou za prepážkou?

Ale áno, hoci vždy môžete stretnúť aj niekoho, komu nevyjde deň. Skúsenosti ľudí sú však zväčša dobré. Pri 160-tisíc klientoch, ktorí denne prejdú poštami, narazíte aj na nespokojných. To však zažívam aj v obchodných reťazcoch či reštauráciách.

Na pošte v Žiline som videl, ako sa klient, ktorý čakal asi 45 sekúnd, lebo pred ním bol jeden ďalší, rozčuľoval, že hoci chce len kolky, musí čakať v rade. Keď však ten istý človek príde k mobilnému operátorovi, kde si vytlačí časenku a sedí tam ako päť peňazí aj polhodinu, lebo si ho nik nevšíma, zrazu mu nič neprekáža.

Občas mám teda pocit, že pri pošte, lebo je štátna, sa oveľa viac hľadá to, čo nefunguje, hoci to možno často funguje aj lepšie ako inde.

Rozdielny je základný pocit z prostredia u mobilných operátorov a na poštách. Tie majú často škaredé priestory, človek si nemá kam sadnúť, nedá sa tam dýchať pre šialené dusno, z piatich okienok sú otvorené dve, obsluha je často nevrlá. U operátorov sa to stane výnimočne, takže je prirodzené, že ľudia poštu stále vnímajú ako hnusného štátneho molocha, ktorý sa nemení.

Rozumiem, ale budem protiargumentovať. Minulý rok sme si robili prieskum s dvomi takmer tisícčlennými focusovými skupinami. Prvú tvorili ľudia, ktorí bezprostredne opúšťali pobočky pošty, druhú zase ľudia oslovení mimo pôšt v mestách a na dedinách. Obe skupiny dostávali rovnaké otázky.

Na otázku, ako dlho ľudia na pošte čakali, v prvej skupine vyšlo, že priemerný čas bol dve a pol minúty, v druhej však až 13 a pol minúty. Je to o pamäťových stopách, ktoré majú ľudia v hlave z minulosti, hoci dnes už na poštu možno ani nechodia. Ide teda skôr o emóciu, ktorá sa traduje, než o realitu.

Tie pamäťové stopy museli vzniknúť vďaka reálnej skúsenosti.

Samozrejme, ale postupne sa premazávajú, čo je náročnejšie. Máme 1550 pobočiek, takže nie je ľahké ich všetky rekonštruovať, musíme to robiť postupne. Preto nájdete nové, moderné a veľmi príjemné poštové pracoviská, ale aj pobočky, ktoré sú zanedbané.

Ľudia sa na to však pozerajú inak - manažment pošty mal dlhé roky na to, aby s tým zásadne pohol. Nestalo sa.

Súhlasím, tiež sa pýtam, čo sa dialo v minulosti. Od roku 2000 vďaka internetu prišlo k masívnej elektronizácii služieb a v dôsledku finančnej krízy vznikol tlak, aby podniky šetrili. Na čom však budete šetriť? Logicky na veciach, ktoré pre vás nie sú kľúčové.

Ročný pokles listových služieb od roku 2009 je päť až sedem percent. Ako je vôbec možné, že pošta ako dominantný hráč mala ešte pred dvomi rokmi len 15-percentný podiel na balíkovom trhu? Veď historicky tu balíky zabezpečovala iba ona.

Výsledkom je, že vznikli firmy, ktoré poskytli kvalitnú službu a pošte odobrali tržby. Aj ja sa teda môžem pýtať, prečo pošta neinvestovala do technológií a produktového marketingu, aby sa to zvrátilo.

Váš pohľad na poštu sa však zmenil, lebo ste jej šéfom, nie? Ako klient ste mali tvrdší pohľad.

Je prirodzené, že ak si začnete obliekať dané tričko, je to váš džob a zastupujete záujmy vašej firmy. Platí však aj to, že sme za dva a pol roka roka veľa urobili.

[content type="citation"]Je to problém, lebo Penta?[/content]

Boli ste poradcom Freša z SDKÚ, prešli ste k Počiatkovi zo Smeru. Prečo?

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3H29 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu