Druhú šancu získať akcie Slovenských elektrární už nechce premárniť.
Najväčšou chybou v histórii spoločnosti bolo, že sme nezrealizovali kúpu Slovenských elektrární.
Tak v apríli okomentoval generálny riaditeľ ČEZ-u Daniel Beneš zmarenú šancu z roku 2006, keď 66 percent akcií nášho elektrárenského gigantu kúpil od štátu taliansky Enel.
Teraz, keď Enel akcie predáva, chce ČEZ príležitosť využiť a podiel kúpiť. Oficiálne rokovania však ešte neboli.
Záujem Čechov o naše elektrárne je logický.
„Slovenské elektrárne v rukách iného sú pre ČEZ konkurenciou. Navyše Temelín Česi možno nebudú musieť stavať, ak budú mať Slovenské elektrárne a dostavané Mochovce,“ tvrdí analytik portálu Energie pre Vás Jozef Badida.
Spojenie týchto firiem by mohlo zjednodušiť presadzovanie záujmov na politickom poli.
„Posilnila by sa váha česko-slovenskej firmy a V4 pri formulácii európskych energetických a ekonomických politík po boku iných koncernov a krajín,“ naznačuje šéfredaktorka energie.sk Lenka Ferenčáková.
Po spojení by mohli firmy spolu bojovať o predĺženie životnosti jadrových elektrární či podporu pri výstavbe nových zdrojov, pripomína analytik J&T Banky Michal Šnobr.
Mohli by tak byť protiváhou nemeckej energetickej politike, ktorá je známa protijadrovým postojom.
Kúpou akcií v Slovenských elektrárňach by ČEZ spravil ďalší krok na ceste k defintívnemu naplneniu cieľa, ktorý si dal pred desiatimi rokmi: stať sa energetickou jednotkou v strednej a juhovýchodnej Európe.
Expanziu začal ovládnutím troch distribučných spoločností v Bulharsku.
Nasledovali akvizície v Bosne, Albánsku, Maďarsku, Turecku, Poľsku či Rumunsku, kde ČEZ prevádzkuje najväčšiu veternú elektráreň v krajine.
Cieľ splnil: S tržbami nad osem miliárd eur ročne je už dnes ČEZ najväčšou energetickou firmou v regióne.
Podľa rebríčka Deloitte je aj šiestou najväčšou firmou v regióne vôbec.
Lenže expanzia má svoju cenu. Podľa prepočtov českého týždenníka Ekonom vykázali vlani zahraničné filiálky ČEZu stratu takmer dvadsať miliónov eur.
