BRATISLAVA. Necitlivý prístup zdravotníkov k pacientom je výsledkom dlhodobého pracovného preťaženia ako aj nedostatočného platového ohodnotenia, myslí si Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA). Od medializovaného neetického správania časti personálu na centrálnom príjme bratislavskej nemocnice sa však dištancuje.
Prezidentka komory Iveta Lazorová pripomína, že zdravotnícke povolanie vyžaduje veľkú dávku empatie, pokory, ľudskosti a obetavosti a každý, kto si ho vyberie, by mal mať tieto atribúty ľudskej povahy dané.
Na nevhodné správanie lekára a sestry na Kramároch upozornila príbuzná pacientky na blogu sme.sk. Podľa ženy sa mali zdravotníci správať k pacientom neúctivo.
Podmienky sú náročné
"Každý z nás musí rátať s tým, že prichádza do styku s chorým človekom a jeho príbuznými, ktorí od nás očakávajú pomoc, spoliehajú sa na nás a dôverujú nám, že urobíme všetko preto, aby sme im pomohli v ich chorobe a prinavrátení zdravia,“ konštatuje Lazorová.
Zároveň však poukazuje na to, že podmienky, za akých sestry vykonávajú svoju prácu, sú náročné. Veľa služieb, práca nadčas, nevyhovujúce materiálno-technické vybavenie nemocníc, mnoho pacientov pripadajúcich na jednu sestru či slovné i fyzické útoky zo strany tých, ktorým poskytujú starostlivosť, sumarizuje komora.
Zlyhanie jednotlivcov dáva do súvislosti aj s platovým ohodnotením, ktoré sestrám neumožňuje dopriať si dovolenku či pobyt v kúpeľoch, na ktorom by sa zrelaxovali, ak musia neustále riešiť to, ako uživia
Lazorová zároveň apeluje na zamestnávateľov, aby sa zamysleli nad tým, či poskytujú sestrám dostatok času na oddych, či školenia správania sa.
Chcú školenia
Zamestnávateľov by podľa nej malo totižto zaujímať nielen to, či chodia pracovníci načas do služby a plnia si svoje úlohy, ale aj to, ako sa správajú k pacientom a voči sebe navzájom. Riešenie vidí v školeniach a tréningoch, na ktorých by sa naučili zvládať náročné situácie.
Poukazuje na to, že kým v zahraničí majú zamestnanci zdravotníckych zariadení k dispozícii psychológa, na Slovensku sa o tejto téme takmer nehovorí. Lazorová podotýka, že mnohí zdravotníci sa bez pomoci odborníkov, psychológov nevedia sami vyrovnať s náročnými situáciami.
Dôsledkom je syndróm vyhorenia sprevádzaný citovou vyprahnutosťou. "Ak sa k tomu ešte pridá vysoké pracovné tempo a neúnosná pracovná vyťaženosť s nedostatkom motivácie, výsledkom určite nemôže byť usmievajúca sa spokojná sestra, či pôrodná asistentka," konštatuje prezidentka SKSaPA.