BRATISLAVA. Správa štátneho majetku by sa mala centralizovať. Predpokladá to novela zákona o správe majetku štátu, ktorú predložil rezort financií. Cieľom novely má byť podľa ministerstva najmä optimalizovať a zefektívniť správu nehnuteľného majetku štátu prostredníctvom centralizácie správy, evidencie majetku štátu, vrátane informácií o jeho využívaní, a tiež odbúraním formálnych a administratívnych prekážok pri nakladaní s majetkom štátu.
Návrh zákona podľa ministerstva umožní, aby sa správcovia venovali profesionálne len činnostiam, na ktoré boli zriadení, resp. svojim zákonným kompetenciám a starostlivosť o nehnuteľný majetok štátu sa zverí odborným organizáciám, ktoré budú vykonávať centrálnu správu tohto majetku.
"Centrálna správa nehnuteľného majetku štátu znamená komplexnú starostlivosť o tento majetok, vrátane jeho prevádzky, opráv, údržby, zmien, nájmu alebo predaja," dodáva rezort financií. Ako tvrdí, navrhovaná úprava vychádza aj zo skúseností z vyspelých krajín Európy, kde je hospodárenie s nehnuteľným majetkom pre potreby štátu sústredené len do niekoľkých centralizovaných organizácií.
Centrálnym správcom by sa pritom podľa návrhu mohol stať zriaďovateľ, existujúca štátna rozpočtová organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa, štátna rozpočtová organizácia na tento účel zriadená alebo štátna rozpočtová organizácia, ktorá je centrálnym správcom v zriaďovateľskej pôsobnosti iného zriaďovateľa. Celkový počet správcov v rámci nového systému by však podľa rezortu financií nemal byť vyšší ako 20.
Správu nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky totiž v súčasnosti vykonáva veľké množstvo subjektov, ktoré samostatne nakladajú s majetkom štátu v ich správe.
"Individuálna správa majetku štátu, ktorý slúži na zabezpečenie plnenia úloh jednotlivých správcov, znamená pre každého správcu povinnosť zabezpečovať jednotlivé úseky správy majetku štátu ako jeho evidencia, prevádzka a starostlivosť vrátane údržby, nakladanie s ním. Individuálna správa takisto znamená nejednotnosť postupov pri jeho správe z hľadiska užívania, údržby, predaja alebo nájmu," tvrdí rezort financií.
Súčasťou balíka zmien má byť aj jednotná evidencia majetku štátu, ktorá podľa ministerstva financií zabezpečí prehľad o majetku, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky, údaje o jeho skutočnom stave, množstve a štruktúre, ako aj prehľad o majetku, ktorý je v užívaní štátnych rozpočtových organizácii, štátnych príspevkových organizácii a štátnych fondov. V súčasnosti existuje len účtovná evidencia majetku vedená jednotlivými správcami, ktorá často nie je úplná.
"Nie je teda možné komplexne a objektívne posúdiť, či majetok, ktorý Slovenská republika vlastní, nie je prebytočný a teda či náklady na jeho správu zbytočne nezaťažujú výdavkovú časť štátneho rozpočtu," tvrdí rezort financií.
V návrhu sa taktiež predpokladá rozšírenie funkcionality už existujúceho informačného systému registra ponúkaného majetku štátu. Ponuky na odpredaj a prenájom majetku štátu by sa tak po novom nezverejňovali v dennej tlači, ale centrálne na jednom webovom sídle. V registri ponúkaného majetku štátu sa majú sústrediť aj ponuky nehnuteľného majetku na prevod správy. Všetky ponuky týkajúce sa majetku štátu by sa tak sústredili na jednom mieste.
Novelou sa majú tiež zaviesť nové pravidlá pri predaji nehnuteľného a vybraného hnuteľného majetku štátu. Ten bude možné realizovať formou elektronickej aukcie alebo cez osobitné ponukové konanie. Predaj nehnuteľného majetku štátu, ktorého primeraná cena presiahne 10 tis. eur, by sa pritom mal realizovať výhradne elektronickou aukciou, čím by sa podľa rezortu financií mala dosiahnuť najlepšia kúpna cena prebytočného nehnuteľného majetku štátu.
Nový systém správy štátneho majetku by mal mať podľa ministerstva financií pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a to najmä vďaka efektívnejšej správe nehnuteľného majetku. V súčasnosti však tieto dopady rezort kvantifikovať nevie. Tvrdí, že tak bude vedieť urobiť až po získaní potrebných údajov a ich analýze.
Momentálne je ale zrejmé, že aplikácia zmien v praxi si vyžiada investíciu do existujúceho registra prebytočného majetku štátu ponúkaného v osobitnom ponukovom konaní. Náklady na vytvorenie centrálnej evidencie majetku a elektronickej aukcie sa predpokladajú v sume zhruba 225 tis. eur, náklady na jeho prevádzku ďalších približne 22,5 tis. eur ročne. "Z dlhodobého hľadiska by existencia týchto informačných systémov mala mať pozitívny dopad na štátny rozpočet," dodáva rezort financií.
