Agentúrny text sme nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Od budúceho roka by mohli firmy získať od štátu príspevok, ak zamestnajú mladých ľudí. Mal by byť vo výške 80 percent z ceny práce zamestnaného.
Firma by mala príspevok dostať len vtedy, ak zamestná človeka do 25 rokov alebo od 25 do 29 rokov, ktorý bol aspoň pol roka na úrade práce. Navrhlo to ministerstvo práce v novele zákona o službách zamestnanosti, ktorá je v pripomienkovom konaní.
Ide o ďalší projekt, ktorý je určený mladým ľuďom bez práce. Ten by mal stáť na budúci rok 20 miliónov eur.
Vlani dostali firmy asi 70 miliónov eur za to, že prijali ľudí do 29 rokov, väčšina z peňazí bola z eurofondov. Takto sa zamestnalo 12-tisíc mladých.
- Má podporiť vznik pracovných miest pre ľudí vo veku do 25 rokov alebo vo veku od 25 do 29 rokov, ktorí sú nezamestnaní viac ako pol roka.
- Príspevok by mal štát poskytovať 6 až 12 mesiacov, bude najviac 80 percent z celkovej ceny práce (mzda s odvodmi).
- Má však dosiahnuť najviac 60 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
- Príspevok má závisieť aj od miery evidovanej nezamestnanosti.
- Firma bude musieť miesto udržať ešte polovicu z času, keď dostávala podporu.
Aj iné skupiny
Ministerstvo financií však namieta, že nezamestnanosť mladých nie je najväčší problém. „Žiadame ďalšie programy necieliť špecificky na mladých, pretože v porovnaní miery nezamestnanosti mladých do 29 rokov a ľudí nad 30 rokov sa Slovensko nachádza na priemere krajín Únie,“ píše v zásadnej pripomienke k novele zákona.
Nezamestnanosť mladých nepovažuje ministerstvo financií za výraznejší problém ako v iných vekových skupinách. „Najviac znevýhodnené skupiny na trhu práce tvoria najmä nízko kvalifikovaní, matky s deťmi a marginalizované rómske komunity,“ dodáva v pripomienke.
Výhrady ministerstva, ktoré vedie Peter Kažimír, zabúdajú podľa hovorcu ministerstva práce Michala Stušku na to, že novela je súčasťou programu záruk pre mladých, a teda vychádza z nastavení Komisie. Znamená to, že majú byť pre ľudí do 25 rokov, Slovensko vyrokovalo rozšírenie do 29 rokov. Pripomienkam sa však budú venovať v pripomienkovom konaní.
Ako zamestnať matky
Už v minulosti Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií odporúčal rozšíriť kapacity materských škôl, aby sa matky ľahšie zamestnali. U nás má totiž prácu len 52 percent žien, kým priemer Únie je o desať percent vyšší.
Pri zamestnávaní matiek by podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka pomohlo, ak by sa zatraktívnil čiastočný úväzok. Podiel skrátených úväzkov je totiž u nás jedným z najnižších v Únii, pre firmy dnes nie sú skrátené úväzky výhodné.
Môžu sa aj zneužiť
Príspevky podľa Koršňáka nie sú dobrým spôsobom podpory zamestnanosti. Deformujú podľa neho trh a neriešia problém systémovo.
Môže sa stať, že po vypršaní príspevku človeka prepustia a bude opäť bez práce. „Zvýhodňovanie jednej skupiny môže byť na úkor inej, ktorá môže mať tiež problém nájsť si prácu,“ povedal a naznačil, že môže ísť napríklad o ľudí po päťdesiatke.
Rovnakú pripomienku má aj Konfederácia odborových zväzov. „Skupina uchádzačov o zamestnanie vo veku nad 50 rokov je v porovnaní s uchádzačmi do 30 rokov rozsahom menšia, ale dĺžka jej zotrvania v databáze je približne dvojnásobne vyššia,“ upozorňujú odborári.
Ministerstvo práce reaguje, že záruky pre mladých sú európskym nástrojom na zlepšenie zamestnanosti absolventov. „Veková kategória nad 50 rokov má svoje špecifiká a vyžaduje inú cielenú podporu. Iné projekty sa týkajú aj tej,“ povedal Stuška.
Analytik Tatra banky Boris Fojtík si myslí, že príspevky a programy môžu pomôcť. No ich hlavný prínos nevidí v znížení nezamestnanosti, tá je skôr krátkodobým efektom, ale v zmierňovaní marginalizácie ohrozených skupín. „Na druhej strane je s týmito programami spojené riziko zneužívania a neefektivita týchto zdrojov,“ dodal.
Mladých bez práce u nás nie je až tak veľa
Na Slovensku nie je až taký výrazný problém s nezamestnanými vo veku do 25 rokov.
BRATISLAVA. V máji bolo podľa európskeho štatistického úradu Eurostat na Slovensku bez práce 32,4 percenta ľudí do 25 rokov. Priemer eurozóny bol o desať percentuálnych bodov nižší, priemer Únie bol ešte pod priemerom eurozóny.
Podľa Eurostatu patrí Slovensko medzi krajiny s najvyššou nezamestnanosťou mladých. Horšie na tom sú Grécko, Španielsko, Portugalsko a Taliansko.
Ministerstvo financií však tvrdí, že Slovensko je v nezamestnanosti mladých ľudí na úrovni Únie. Nafúknutie štatistiky dávnejšie vysvetľoval šéf Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš.
Namiesto každého tretieho mladého bez práce je nezamestnaný každý desiaty. „Dve tretiny mladých vo veku do 25 rokov ešte študujú. Miera nezamestnanosti sa týka najmä ľudí, ktorí sa na vysokú školu nedostali,“ vysvetlil Šípoš.
Ak by sme sa pozreli na pomer nezamestnaných v celej populácii mladých vrátane študentov, z vyše 30 percent bude podľa neho desať. „ To je porovnateľné s Fínskom, Dánskom či s Veľkou Britániou,“ dodáva.
Nezamestnanosť nám zvyšuje to, že u nás študuje viac ľudí po dovŕšení 18 rokov ako napríklad v Dánsku, a prácu si hľadajú menej kvalifikovaní mladí.
Veronika Folentová
