Strabag či Doprastav si ešte počkajú, kým sa zapoja do štátnych tendrov. Zrejme aj ďalšie firmy, ktoré sa v minulosti stretli v karteli. Malo by ísť už iba o pár týždňov.
Agentúrny text sme o 19:06 nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Prešlo už desať rokov, odkedy sa šesť firiem vrátane Doprastavu, Strabagu, Inžinierskych stavieb či Skansky dohadovalo na cene, za akú ponúknu štátu postaviť časť D1 medzi Jánovcami a Mengusovcami.
Koncom minulého roka ich z tejto dohody usvedčil Najvyšší súd.
Od jeho rozsudku sa čakalo na usmernenie, či štátni nákupcovia môžu firmy s takýmto prehreškom púšťať do tendrov.
Úrad pre verejné obstarávanie ho vydal: povedal, že trest za kartel už z väčšej časti stavbárom uplynul. Dištanc na štátne zákazky sa ich tak môže týkať už len niekoľko týždňov.
Strabag potvrdil, že sa do verejných tendrov vráti počas tohto roka. Doprastav sa k otázkam nevyjadril.
Ako sa to stalo
Úrad pre verejné obstarávanie tvrdí, že trojročný zákaz ísť do štátnych súťaží platí odvtedy, keď najskôr mohlo ku kartelu dôjsť. Tender, na ktorom sa mali firmy dohoddovať o cene, bol vyhlásený v máji roku 2004.
- V roku 2004 vyhlásil štát súťaž na stavbu časti D1 Mengusovce – Jánovce.
- O rok neskôr rozhodol Protimonopolný úrad, že sa záujemcovia o túto zákazku v súťaži, firmy Strabag, Doprastav, Betamont, Inžinierske stavby, MotaEngil a Skanska dohadovali na cene.
- Úrad im dal spolu pokutu vo výške asi 45 mil. eur.
- Najviac, takmer 14 mil. eur, má zaplatiť MotaEngil, Strabag 12,2 mil. eur, Skanska 9 mil. eur., Doprastav 6,6 mil. eur, Inžinierske stavby 3 mil. eur. Betamont dostal pokutu 130-tisíc eur.
Protimonopolný úrad o karteli rozhodol v roku 2005. Jeho verdikt však viaceré firmy napadli a súdy sa v sporoch s nimi rozhodli vykonateľnosť rozhodnutia Protimonopolného úradu odložiť.
Tým momentom prestal podľa úradníkov dištanc platiť.
Stopka pre účasť v tendroch sa tak mala jednotlivých stavebných firiem týkať do decembra 2006 až mája 2007, a to podľa toho, ktorá z firiem kedy rozhodnutie súdu dostala.
Väčšina z trojročného zákazu súťažiť teda firmám uplynula už v minulosti. Niektorým možno aj celý dištanc.
Zvyšok trestu sa začal rátať od doručenia posledného vlaňajšieho rozsudku Najvyššieho súdu zúčastneným, keď sa aj stal právoplatným. To bolo v marci tohto roka.
Platil dištanc vôbec?
Partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Andrej Leontiev sa pýta, či štát dištanc pre kartelistov od mája 2004 do konca roku 2006, prípadne do polovice roku 2007 aj uplatňoval.
„Koľkokrát, respektíve či vôbec boli účastníci kartelu v tom období vylúčení z verejného obstarávania? Ak neboli, ťažko možno v praxi hovoriť o dištanci,“ myslí si Leontiev.
Juraj Čermák, ktorý v minulosti viedol investičný úsek Národnej diaľničnej spoločnosti, si spomína, že po obvinení z kartelu sa v roku 2006 výstavba úseku medzi Jánovcami a Mengusovcami rozdelila na tri oddelené zákazky.
„Prvý úsek vyhrali Inžinierske stavby, druhý Doprastav a tretí Strabag. Takže potom aký trest?“ pýta sa Čermák. Úradníci sa takto podľa neho skôr postarali o to, aby z trhu nevypadli viaceré veľké firmy.
Je to iba usmernenie
Advokát Leontiev sa s právnym názorom Úradu pre verejné obstarávanie nestotožňuje. Myslí si, že trojročný zákaz súťažiť by mal platiť od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu, čiže ešte asi ďalšieho 2,5 roka.
Upozornil, že usmernenie štátnych úradníkov nie je právne záväzné. Dá sa však očakávať, že sa ním obstarávatelia nových ciest a diaľnic budú riadiť, keďže úrad má svoju odbornú autoritu.
No konečné slovo môže mať až súd. „Môže nastať situácia, že si právnu argumentáciu Úradu pre verejné obstarávanie neosvojí súd, ktorý by rozhodoval v poslednej inštancii napríklad o námietke stavebnej firmy, že víťaz súťaže mal byť vylúčený z dôvodu jeho účasti v karteli a ešte mu neuplynula dištančná lehota, čiže čas zákazu súťažiť,“ hovorí Leontiev.
Z tendrov už vyradili
Aktívne z tendrov pre kartel z minulosti vyraďovala Národná diaľničná spoločnosť. Postupovala tak v posledných mesiacoch, a to odkedy kartel spečatil Najvyšší súd.
Takto vyradila napríklad firmu Skanska z hry o dve veľké zákazky, na ktorých mohla zinkasovať vyše 260 miliónov eur bez DPH.
Pokutu za kartel popreli
Doprastav sa chystá odpisovať dlhy voči veriteľom. Prihlásil sa k nim aj Protimonopolný úrad, žiada pokutu za kartel. Pohľadávku mu však neuznali.
BRATISLAVA. Kto zaplatil štátu pokutu, ktorú mu za kartel vyrubili? Dosiaľ sa hovorí, že tak urobili iba spoločnosti Skanska a Inžinierske stavby.
Do zvláštnej situácie sa dostala stavebná firma Doprastav. Je v reštrukturalizácii, a teda v rámci finančného ozdravenia škrtne viaceré svoje dlhy obchodným partnerom a bude podnikať ďalej.
V praxi to znamená, že ani svoju časť pokuty za kartel, čiže 6,6 milióna eur, nevyplatí celú. Správca reštrukturalizácie si však myslí, že by ju nemal platiť vôbec. V ozdravnom procese ju preto poprel.
V tom momente stratili úradníci akékoľvek hlasovacie práva pri rozhodovaní o tom, kto koľko napokon z pohľadávok uvidí. Môže ísť ešte na súd, ale kým sa ten skončí, ozdravenie firmy sa uzavrie.
Správcovi zákon umožňuje popierať pohľadávky jednoducho. V tomto prípade tvrdí, že pokuta je protiústavná.
Na Ústavný súd sa obrátili viaceré firmy z kartelu. Ešte nerozhodol ani nevydal predbežné opatrenie, ktoré by ich chránilo pred platením pokuty.
Daniela Krajanová