Už desať rokov máme na Slovensku nemecký diskont. Z viacerých ako Aldi alebo Penny k nám prišiel len Lidl. Za to obdobie postavil vyše sto jednotných predajní s parkoviskom a po britskom Tescu sa stal najväčším maloobchodným reťazcom v krajine. Nemeckých diskontných sietí sa teraz boja aj na vlastnej pôde Tesca, v Británii.
BRATISLAVA. V Anglicku reťazce bojujú nielen cenou, ale aj kvalitou a službami. Jednotlivé supermarkety sa postupne stali symbolom statusu - bohatí nakupujú v jednom, stredná trieda v druhom. V diskontoch dlhé roky nakupovali tí chudobní.
Po kríze však prestalo byť hanbou chodiť do sietí ako Lidl a Aldi. V správnom čase začali obe investovať obrovské peniaze do reklamy, aby ľudí presvedčili, že sú kvalitné a nakupovať tam nie je hanba.
Aj u nás sa aktívny Lidl stal z ničoho nič jeden z najväčších nákupcov reklamy. Začalo sa tradovať, že hoci ide o diskonty predávajúce neznáme značky, výrobky sú kvalitné a hlavne lacné. Stali sa dokonca destináciami milovníkov jedla.
Ekonomické rubriky britských novín teraz prekvapujú Angličanov informáciami, že analytici očakávajú taký rast diskontov, že predbehnú dokonca zabehnuté tradičné britské supermarkety.
Skupina Schwarz, ktorá prevádzkuje diskont Lidl a klasický supermarket Kaufland, sa má stať najväčším európskym reťazcom už v roku 2018.
Strojom rastu je predovšetkým Lidl. Nasleduje supermarket Carrefour. Diskontný konkurent Lidlu - Aldi sa má umiestniť na štvrtom mieste, tesne za Tescom a tiež rastie rýchlejšie, ako supermarkety.
Čo je však za rastom diskontov? Úspechom škaredých priestorov v strohých, jednotných budovách, kde tovar leží na paletách a na platenie treba dlho čakať v rade?