Štát poklopkal základné kamene takmer 18 kilometrov budúcich diaľnic. To, že o stavby súťažili aj firmy, ktoré usvedčili z kartelu, mu v tom nezabránilo.
BRATISLAVA. Vláda Roberta Fica rozbehla výstavbu dvoch diaľnic naraz.
Minister dopravy Ján Počiatek v utorok v Žiline poklopkal základný kameň vyše 13-kilometrového úseku D1 so 7,5-kilometrovým tunelom Višňové a štvorkilometrového úseku D3 v smere od Žiliny na Poľsko.
Firmy z kartelu vylúčili
- Úsek Lietavská Lúčka - Dubná Skala, 13,5 km, zahŕňa aj tunel Višňové.
- Postaví ho konzorcium spoločností Impregilo a Dúha.
- Do súťaže sa prihlásili s cenou 408 mil. eur bez DPH.
- Najlacnejšia bola ponuka konzorcia Skanska - Strabag, s cenou 338 mil. eur. Vylúčili ju pre vetranie v tuneli.
- Druhá najnižšia ponuka bola od konzorcia okolo Doprastavu, drahšia od Skansky asi o 40 mil. eur. Vylúčili ju pre účasť v karteli spred 9 rokov.
- Kartel potvrdil Najvyšší súd koncom minulého roka, keď povedal, že sa Doprastav, Skanska, Strabag, Inžinierske stavby, Mota-Engil a Betamont dohadovali na cene v tendri na stavbu časti D1 Jánovce - Mengusovce.
- Úsek D3 Žilina, Strážov - Žilina, Brodno, 4,2 km
- Postaví ho združenie Eurovia, Stavby mostov Slovakia a Hochtief.
- Do súťaže sa prihlásilo s cenou 255 mil. eur.
- Lacnejšia bola Skanska s cenou 190 mil. eur. Vylúčili ju pre účasť v karteli. Proti vylúčeniu sa odvolala no neskôr námietku stiahla.
Diaľničiarom pritom neprekáža, že keď sa o stavbu týchto úsekov súťažilo, hlásili sa do súťaže aj firmy ako Skanska, Strabag či Doprastav. Tie koncom minulého roka Najvyšší súd usvedčil z kartelu.
Rozhodol, že spomínané firmy sa pred deviatimi rokmi spolu s Inžinierskymi stavbami, spoločnosťou Mota-Engil a Betamontom dohovárali na cenách v tendri o stavbu časti D1 Jánovce - Mengusovce.
Od rozhodnutia súdu visí vo vzduchu otázka, či takéto firmy z tendrov vyradiť alebo nie. V odpovedi na ňu sa nezhodnú ani právnici.
Ku kartelu malo dôjsť v čase, kedy platilo, že súťažiť nesmie ten, kto sa kartelu dopustil v posledných piatich rokoch. Táto doba teda už uplynula.
Existuje však právny názor, že aj vtedajšia norma rátala s tým, že doba piatich rokov plynie odvtedy, kedy súd kartel potvrdí. To sa stalo len pred niekoľkými mesiacmi.
Ministerstvo dopravy vyhlásilo, že takéto súťaže usmerní Úrad pre verejné obstarávanie.
Ten doposiaľ neskončil správne konanie, v ktorom má rozhodnúť, či firmy z kartelu vymaže zo zoznamu firiem, s ktorými sa štát nemusí báť obchodovať.
Diaľničiari ho poprosili o radu, čo má dovtedy robiť. Dostali odpoveď, aby sa riadili zákonom.
Zariadili sa tak, že súťažiach, ktorých usvedčil súd z kartelu, z tendrov vylúčili.
S najlacnejšou ponukou do tendra o stavbu časti D3 od Žiliny na Poľsko prišla Skanska. O tunel Višňové malo najväčšie šance zabojovať konzorcium okolo Doprastavu. Ani jeden z nich napokon tieto úseky stavať nebude.
Čakať alebo nečakať?
Mali štátni obstarávači počkať na usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie či na verdikt inej autority, kým záujemcov z kartelu vylúčili z tendrov?
Viliam Karas, partner advokátskej kancelárie Maple & Fish, hovorí, že po právnej stránke ich k tomu nič nenúti. V skutočnosti autoritou, ktorá bude mať posledné slovo môže byť súd, ak sa naň firmy z kartelu obrátia.
Pritom platí, že na súd môžu ísť vtedy, ak sa najprv sťažovali na vylúčenie pre kartel na Úrade pre verejné obstarávanie.
Tam v prípade tunela Višňové podali podľa informácií SME spoločnú námietku spoločnosti Metrostav a Marti Contractors, ktoré sa o stavbu tunela uchádzali spoločne s Doprastavom.
Hlavnému aktérovi vylúčenie z tendra neprekážalo, a tak podľa tendrového úradu ani zvyšní stavbári v konzorciu nemali právo sťažovať sa. Či by mohli uspieť na súde, je preto otázne.
Skanska sa napríklad ohradila proti vylúčeniu zo súťaže o stavbu obchvatu Žiliny. Svoju námietku však stiahla.