Prinášame päť dôvodov, prečo by sa mali zamyslieť, či ho treba prijať.
Počas tvorby návrhu zákona a jeho pripomienkovania upozorňovalo na možnú protiústavnosť niekoľko inštitúcií, mimovládok, verejnosť aj politici.
„Návrh zákona je najpriamejší útok na súkromné vlastníctvo od roku 1989,“ vraví Peter Muránsky z KDH. Takéto obmedzenie v ponuke a dopyte tu podľa neho ešte nebolo a návrh je v rozpore s Ústavou SR.
Šéf SaS Richard Sulík povedal, že ak tento zákon prejde v navrhovanej podobe, zasadí sa o to, aby skončil na Ústavnom súde.
Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek síce priznáva, že zákon obmedzí vlastníkov pri predaji pôdy, ale tvrdí, že v súlade s Ústavou SR sú tieto obmedzenia priamo uvedené v zákone.
Ministerstvo pôdohospodárstva argumentovalo pri tvorbe zákona, ale aj pri presadzovaní jeho urýchleného prijatia, obavou z kupovania slovenskej pôdy cudzincami.
„Cudzinci, ktorí mali o kúpu pozemkov u nás reálny záujem, ich už dávno kúpili,“ povedal Martin Lazík z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska.
Vládou schválený zákon, ktorý obsahuje pre záujemcu o kúpu pôdy aj podmienku desaťročného trvalého pobytu či registrácie sídla firmy na Slovensku, pritom nezabráni zahraničným investorom, aby si tu prostredníctvom našich ľudí či firiem kúpili pôdu.
Štát zákonom skôr obmedzí menších našich vlastníkov pri predaji. Tým, že prednosť má záujemca z nižšieho stupňa ponukového konania, môžu vlastníci pôdy prísť o peniaze. V prípade dvoch záujemcov o pôdu dostane prednosť ten, kto hospodári bližšie, aj keď ponúkne menej.
Vstup nových hráčov do nášho poľnohospodárstva by mohol zabezpečiť nový kapitál, technologické novinky aj manažérske postupy. Na slovenskom trhu sa však neobjavili signály, že by mali cudzinci nadmerný záujem o poľnohospodársku pôdu. A to ani v čase, keď sa už hovorilo o obmedzeniach, ktoré zakotví zákon, ani po 1. máji, keď už pre cudzincov neplatí moratórium na kúpu pôdy u nás.