BRATISLAVA. Keď sa pred niekoľkými dňami vrátil český minister obrany Martin Stropnický z pracovnej cesty v USA, prezradil, že mu šéf Pentagonu vytkol nízke výdavky krajiny na armádu.
Česko dáva na armádu asi jedno percento hrubého domáceho produktu (HDP), podobne ako Slovensko.
Obe krajiny tak dávajú na obranu približne polovicu z toho, čo sa zaviazali voči NATO.
„My sme na tom horšie ako Česko,“ hovorí Róbert Ondrejcsák, riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA), ktorý bol štátny tajomník ministerstva obrany za Radičovej vlády.
U našich susedov prebehla modernizácia vzdušných síl a čiastočne aj pozemných síl. Na Slovensku zatiaľ nie.
Koľko ide na armádu
Rozpočet na rok 2014 ráta s výdavkami ministerstva obrany v sume 745 miliónov eur, čo je 0,9 percenta nášho HDP.
Európske členské štáty NATO dávajú na armádu v priemere 1,6 percenta výkonu ich ekonomík. Najbližšie sme k tomuto podielu naposledy mali v roku 2007.
Pohľad do minulosti ukazuje, že na Slovensku výdavky na armádu od roku 2009 viacmenej klesajú. Výnimkou bol rok 2012, keď rozpočet pripravovala Radičovej vláda.
„Dalo by sa povedať, že rozpočet ministerstva obrany bol prvý na zozname, keď sa hľadali jednoduché úspory v rozpočte,“ hovorí analytik INESS Radovan Ďurana.
[content type="avizo-clanok" id="7191511" url-type="sme-article" title="Komentár analytika CEPI:"][/content]
Musíme ju prezbrojiť
O Česku sa teraz hovorí najmä preto, lebo ho aliancia hodnotila, ako si plní záväzky. Podobné hodnotenie čaká aj nás.