Podľa Úradu geodézie, kartografie a katastra niektoré zmeny zákonov o katastri a geodézii a kartografii majú veľa uľahčiť. Geodeti kartografi či geoinformatici si to nemyslia. Naopak. Pripomienky sa kopia po stovkách.
V katastrálnych mapách už nebudú musieť byť zakreslené ťarchy a ľudia budú tento údaj zložito zisťovať už len u správcov, alebo z textu v liste vlastníctva.
Ak na výzvu okresného úradu neoznačíte na svojom pozemku lomové body, pokuta za to bude pre fyzické osoby až do sto eur. V prípade firiem to bude od 1000 do 1650 eur a navyše ju okresný úrad bude musieť zo zákona udeliť.
Chýbať má nutnosť uznávania priebehu vlastníckej hranice vlastníkmi a zaniknúť má definícia spornej hranice.
Posudok k cene nebude nutný, stačiť má dohoda
Výmera parcely? Nie, po novom výmera pozemku
O nových zákonoch sa dočítate aj TU.
Pre jednoznačné určenie vlastníckych hraníc sa nemajú používať moderné metódy GPS, ale určujúce budú aj naďalej katastrálne mapy staré viac ako 100 rokov s chybami dosahujúcimi aj niekoľko metrov.
To sú len niektoré časti návrhu katastrálneho zákona a zákona o geodézii a kartografii, pre ktoré sa geodeti, kartografi a geoinformatici držia nad novou právnou normou za hlavu a protestujú.
Podľa Úradu geodézie, kartografie a katastra však niektoré zmeny majú veľa uľahčiť.
K materiálu sa skončilo medzirezortné pripomienkové konanie začiatkom apríla. Nový katastrálny zákon má spolu 113 paragrafov a prišlo k nim takmer sedemsto pripomienok, z nich viac ako tristo zásadných, píše Zamestnávateľský zväz geodézie a kartografie.
K 28 paragrafom zákona o geodézii a kartografii je evidovaných zhruba 390 pripomienok, z toho takmer dvesto zásadných.
Hromadnú pripomienku verejnosti k obom zákonom, ktorú predložila Spoločnosť pre otvorené informačné technológie, Inštitút zamestnanosti, komunita GEOINFORMATIKA.sk a Freemap Slovakia, podpísalo viac ako 900 ľudí, hromadné pripomienky stavovskej organizácie Komory geodetov a kartografov viac než 650 ľudí.
Navrhovaná účinnosť je od leta budúceho roka.
Jeden meter pre Bratislavu a iný pre Sninu?
Ak si kúpite pozemok a nepoznáte polohu vecného bremena (ak nezodpovedal celému pozemku) potom môžete mať napríklad pri stavbe domu starosti s povolením stavby, prípadne s prístupom na svoj pozemok, upozorňuje Miloslav Ofúkaný, šéfredaktor portálu GEOINFORMATIKA.sk, ktorý sa podieľal na príprave hromadnej pripomienky verejnosti k návrhom zákonov.
Ide napríklad o právo prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok, stanovenie rozsahu ochranného pásma, či právo uloženia inžinierskych sietí.
- Údaj o spôsobe využitia pozemku,
- výmera parcely registra „E“ a druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“,
- geometrické určenie pozemku a výmera pozemku evidovaného ako parcela registra „C“, ak súradnice všetkých lomových bodov hraníc pozemku neboli určené podľa zákona,
- cena nehnuteľnosti.
Preto je dôležité nielen evidovať vecné bremená, a z nich vyplývajúce práva v písomnej časti katastra, ale mať ich priebeh aj zakreslený v mape, potvrdzuje Vladimír Uhlík predseda Zamestnávateľského zväzu geodézie a kartografie.
Dôležité sú najmä informácie o polohe inžinierskych sietí. Podľa nového zákona sa takéto údaje už v katastrálnej mape nemajú vyskytovať.
Ak bude potrebné zistiť, ktorá časť nehnuteľnosti je zaťažená vecným bremenom, bez nahliadnutia do listín, ktorými bolo zriadené, to nebude možné.
„Získať v súčasnosti informácie o priebehu inžinierskych sietí od ich správcov, pri ich množstve a neprehľadnosti, je prakticky v rozumnom čase nemožné a je to spojené s nemalými finančnými nákladmi,“ zdôrazňuje Uhlík.
Preto je podľa neho potrebné nielen vrátiť evidovanie vecných bremien späť do máp, tak ako to je teraz, ale aj zaviesť evidovanie umiestnenia všetkých inžinierskych sietí v mapách katastra nehnuteľností.
Tieto informácie môžu byť podstatné pre plánovanie budúcej investície, rozhodujúce pre kúpu daného pozemku, pre optimalizáciu svojich nákladov pri výstavbe a podobne.
Samotný úrad túto zmenu odôvodňuje tak, že vecné bremená sa v mapách aj tak nenachádzajú všetky a zbytočne sa napríklad pri inžinierskych sieťach evidujú dvakrát.
Tam však veľmi občanom a obciam nepomôžu. Správcovia inžinierskych sietí (vodárne, kanalizácie, elektrárne, plynárne, telekomunikácie a podobne) majú tieto údaje evidované v GIS (pozn. red. geografický informačný systém) vlastným spôsobom a ich informačné systémy nie sú verejne prístupné, dodáva Ofúkaný.
Bez mapy neisto, ťažko a draho
Prečo je nutný pri meraní GPS? „Už na zemepise na základnej škole nás učili, že mapa je priemet reálnych pozemkov zo zemského povrchu do roviny mapy. A kvalita mapy je daná hlavne jej aktuálnosťou a presnosťou,“ vysvetľuje Jozef Kožár zo Zamestnávateľského zväzu geodézie a kartografie.
Pre vlastníkov a pre ich správne rozhodovanie o nehnuteľnosti, jej kúpe a využití, je dôležité mať právnu istotu v tom, kde leží hranica ich pozemku, aké sú jeho rozmery a z nich odvodená výmera.
„Hodnovernosť a požadovanú presnosť tejto informácie je dnes nemožné zabezpečiť bez moderných technológií ako je GPS a moderných geodetických základov, ktoré sú pre geodetov jednotným metrom,“ vysvetľuje.
Až na 50 percentách územia Slovenska stále používame katastrálne mapy s pôvodom spred roku 1918, ktoré vykazujú chyby až niekoľko metrov oproti realite. Nič na tom nemení fakt, že sú prenesené do počítača.
„Pre tieto parcely nový zákon o geodézii a kartografii a katastrálny zákon neprináša nič nové a fakticky konzervuje neutešený stav starý viac ako 100 rokov,“ dodáva Kožár.
Ak sa použije takýto mapový podklad na umiestnenie novej stavby či postavenie plota okolo vášho pozemku, máte o starosti postarané.
„Preto je dôležité vlastnícke hranice v katastri nielen evidovať, ale aj mať istotu, že evidované hranice sú určené správne a zodpovedajú reálnym plotom, budovám a dvorom, proste odzrkadľujú realitu. A to nejde bez jednotného metra rovnakého v Bratislave aj Snine,“ tvrdí geodet.
Ak chce kataster vlastnícke hranice správne evidovať, najprv ich musí geodet správne zamerať a potom kartograf zobraziť v mape, vysvetľuje Kožár vzájomný vzťah medzi geodéziou, kartografiou a katastrom. Odtrhnúť tieto činnosti od seba tak, ako to navrhujú nové zákony, je precedens s ktorým sa geodeti počas 250-ročnej histórie budovania katastra stretávajú po prvýkrát.
„Treba zabrániť stavu, kedy dvaja rôzni geodeti vytýčia tú istú hranicu meter od seba a rozhádajú susedov. Takýto stav škodí nielen vlastníkom a spoločnosti, ale nerobí dobré meno ani nám geodetom,“ dodáva.
Bez susedskej dohody
V návrhu nového zákona tiež celkom chýba nutnosť uznávania priebehu vlastníckej hranice vlastníkmi a zároveň zaniká definícia spornej hranice, upozorňujú v pripomienkach geodeti a geoinformatici.
V súčasnosti platí, že vlastnícka hranica je hranica susedných pozemkov vymedzená vlastníckym právom podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná.
Je kľúčové pri vytyčovaní hranice pozemku, prípadne jej zameraní, aby uvedený priebeh hranice odsúhlasili obaja vlastníci a tým túto hranicu verifikovali priamo v teréne.
Nestačí ju len preniesť z mapy, nakoľko nepresnosť starých máp môže byť aj niekoľko metrov. Je to jeden z mála nástrojov predchádzania nákladným a dlhým súdnym sporom o priebehu hranice pozemku. Pri sporných hraniciach dohodu, podporenú novým meraním a zákresom do geometrického plánu, odporúčajú aj právnici.
„Ak nebudú môcť vlastníci uznať vlastnícku hranicu podľa skutočnej držby, nebude možné vykonať ani nové mapovanie, teda vytvoriť novšie presnejšie mapy,“ vysvetľuje Uhlík.
V katastrálnych mapách je totiž mnoho nepresností a taktiež neobsahujú všetky práva – napríklad tie dohodnuté z čias, kedy zápisy dohôd medzi ľuďmi neboli povinné.
Najčastejšie spory vznikajú vtedy, ak do ustálených vzťahov vstúpi nový sused, ktorý kúpil pozemok (správnejšie povedané parcelu) a tú si nechal nanovo vymerať, pričom hranice môžu byť posunuté aj o meter.
Posudok k cene nebude nutný, stačiť má dohoda
Kataster nehnuteľností má obsahovať ceny. K tomuto údaju nemá mať prístup každý, ceny tam majú byť len niektoré a pôjde o nezáväzný údaj.
Údaje o cene nehnuteľností bude okresný úrad získavať zo zmlúv, z verejných a iných listín doručených na zápis do katastra nehnuteľností. Znalecké posudky, tak ako doteraz, nemajú byť potrebné, bude stačiť dohodnutá cena.
Cena nehnuteľnosti je v zmysle Občianskeho zákonníka, respektíve iných právnych predpisov upravujúcich prevod nehnuteľností, povinným údajom iba pri odplatnom prevode nehnuteľnosti - napríklad v prípade kúpnej zmluvy.
- vy ako vlastník,
- štátne orgány,
- Národná banka Slovenska,
- osoby v rámci poskytovania súčinnosti,
- alebo osoby z odboru oceňovania nehnuteľností
- a osoby, ktoré vyhotovujú cenové mapy a pod.
„Na tejto skutočnosti návrhu zákona o katastri nehnuteľností sa nič nemení. Cena nehnuteľnosti je výsledkom dohody zmluvných strán, podloženie ceny znaleckým posudkom vyžadujú v určitých prípadoch osobitné právne predpisy, teda nie katastrálny zákon a tak tomu má byť aj po nadobudnutí účinnosti nového zákona o katastri nehnuteľností,“ píše k tomu Úrad geodézie, kartografie a katastra.
Podľa nového zákona má kataster evidovať dva druhy údajov - hodnoverné a záväzné a nezáväzné.
Tie čo sú označené ako hodnoverné a záväzné, sú nimi dovtedy, ak sa nepreukáže niečo iné. Cena nehnuteľnosti nemá byť záväzným údajom. Nie je na to dôvod, vysvetľuje úrad.
Výška odplaty pri odplatnom prevode nehnuteľnosti je výsledok dohody zmluvných strán. „Cena nehnuteľnosti dojednaná v zmluve môže byť nadhodnotená alebo podhodnotená, pričom pri ďalšom prevode tej istej nehnuteľnosti môžu zmluvné strany dohodnúť výrazne odlišnú cenu,“ píše sa v odôvodnení.
Napriek tomu údaj o cene nehnuteľnosti má slúžiť v podstate iba na štatistické účely. Bude sa poskytovať iba obmedzenému okruhu osôb a inštitúcií.
Ak by sa v budúcnosti mala podľa takéhoto údaju vypočítavať daň z nehnuteľností je otázne, ako by takýto údaj obstál.
(ht)
Výmera parcely? Nie, po novom výmera pozemku
Výmery evidované v katastri sú výmerami parciel. Pozemok, na ktorom je napríklad svah, je však v skutočnosti na plochu väčší. Ukázalo by sa to len v 3D katastri a ten nemáme. Geodeti hovoria, že v tom bude zmätok.
„Nový pojem v zákone - výmera pozemku – nie je dostatočne definovaný a jeho výklad môže ľuďom spôsobiť problémy,“ nesúhlasí s návrhom úradu na novú legislatívu geoinformatik Miloslav Ofúkaný.
Výmera pozemku je plocha pozemku meraná priamo v teréne a výmera parcely je plochou meranou v mape.
“Ak by sme chceli určiť výmeru pozemku, museli by sme zohľadniť členitosť zemského povrchu, teda pracovať aj s nadmorskými výškami, ktoré teraz kataster nepozná, jeho sklon a tak ďalej,“ komentuje to geodet Vladimír Uhlík.
- Nový zákon má priniesť novú 10-dňovú lehotu.
- Ide o minimálnu lehotu na vykonanie určitého úkonu zo strany fyzických a právnických osôb v súvislosti s ich povinnosťami v rámci katastrálneho konania.
- Takto sa má zabrániť tomu, aby okresný úrad určil na vykonanie úkonu neprimerane krátku lehotu, v rámci ktorej by nebolo možné vykonať požadovaný úkon.
- Uvedené ustanovenie napríklad v konaní o vklade, ak okresný úrad konanie preruší, na odstránenie vytknutých nedostatkov nesmie určiť lehotu kratšiu ako 10 dní.
- So zmenami v zákone o katastri sa navrhujú aj zmeny v zákone o správnych poplatkoch. Za podanie návrhu na vklad sa má napríklad platiť 70 eur a nie 66 eur. Zrýchlený zápis má stáť 260 eur a nie 266 ako teraz.
Geodeti vedia určiť výmeru pozemku, ale v katastri táto nie je evidovaná. Bolo by to možné, pokiaľ by bol kataster priestorový. Geodeticky vyspelé krajiny samozrejme idú cestou budovania 3D katastrov, dodáva.
U nás sme sa tak ďaleko ešte nedostali. Preto výmery evidované v katastri budú ešte dlho výmerami parciel (parcela je vlastne časť zemského povrchu – jednoduchšie povedané pozemku - premietnutá do roviny).
V novom katastrálnom zákone sa zavádza nový druh geometrického plánu. Podľa Úradu geodézie, kartografie a katastra je to potrebné. „Výmera značného množstva pozemkov na Slovensku je určená a lokalizovaná dobovými prostriedkami a metódami - napríklad planimetrovaním, krokovou metódou. V dôsledku toho je ich výmera často nezodpovedajúca skutočnému stavu,“ píše úrad.
„Bez preverenia polohy hraníc pozemkov v teréne a bez stanovenia príslušného legislatívno-technického procesu nemožno spresniť evidenciu hraníc a výmer týchto pozemkov na spoločensky žiadaný a akceptovaný stav,“ odôvodňuje zavedenie novinky.
Praktickým prínosom má byť spresnenie výmery pozemkov.
„Pri odplatnom prevode pozemku sa cena zväčša odvíja od jeho výmery, takže v prípade vyhotovenia geometrického plánu na určenie hranice pozemku zmluvné strany budú mať k dispozícii presnejšiu informáciu o výmere prevádzaného pozemku,“ argumentuje úrad.
Geodeti Uhlík a Kožár oponujú: „Nie je možné spresniť akýkoľvek merateľný údaj a už vôbec nie výmeru v katastri, ak nebudeme používať jednotný meter a nebudeme uprednostňovať výsledky moderných meračských prístrojov GPS pred historickými mapovými podkladmi.“
Praktické zrušenie „správneho metra“, ktorý úrad geodézie a kartografie zaviedol v roku 2009 a ktorý teraz ten istý úrad návrhmi zákonov ruší, považujú za nepochopiteľný krok späť do geodetického stredoveku.
„Ešte väčším problémom sa stáva, že takéto zdeformované prostredie je návrhom zákona o geodézii a kartografii nanútené aj mimo oblasť katastra a zasiahne aj výstavbu diaľnic, železníc, mostov či tunelov, teda stavieb, ktoré si vyžadujú podstatne väčšiu presnosť ako kataster,“ dodáva Kožár.
Cieľom nového druhu geometrického plánu je podľa nich nahradiť nové katastrálne mapovanie, teda má ambíciu vytvoriť nové, presnejšie mapy ich postupným zložením z jednotlivých meraní.
„Celé to má len jeden problém. Kto z vlastníkov by si dal vyhotoviť geometrický plán na tento účel, ktorý by mu k ničomu neslúžil?,“ pýtajú sa. Takýto geometrický plán totiž v súčasnosti nie je viazaný na nijaký právny účel.
Kataster od svojho vzniku slúžil hlavne ako fiškálny nástroj štátu na lepší výber daní a preto vytvorenie nových presnejších mapových podkladov, ktoré má zlepšiť dosiahnutie tohto cieľa, musí hradiť štát a nie vlastníci. Vlastníci nenesú zodpovednosť za katastrálny guláš spôsobený chybnými, neodbornými alebo politickými rozhodnutiami (konfiškácie, sceľovanie, reštituovanie, vydržanie a podobne) od vzniku ČSR v roku 1918 doteraz, upozorňujú odborníci.
(ht)
