Ministerstvá tvrdia, že zamestnávanie bývalých príslušníkov je výhodné, ide o slabo platené pozície. Odborníci navrhujú iné riešenia.
BRATISLAVA. Keď sa právnička Eleonóra Kročianová v máji 2012 stala šéfkou Úradu na ochranu osobných údajov, získala od štátu dva príjmy. K riaditeľskej mzde takmer 2600 eur dostáva aj výsluhový dôchodok, ktorý jej patrí za roky služby v uniformách od radovej príslušníčky Verejnej bezpečnosti až po šéfku Colného riaditeľstva.
Výšku dôchodku konkretizovať odmietla, výsluhové dôchodky sa pohybujú od niekoľko stovák až po 2300 eur.
Jej prípad nie je ojedinelý, výsluhový dôchodok aj plat od štátu súbežne poberajú na Slovensku tisíce ľudí. Zrejme najviac ich pôsobí na ministerstve obrany, dnes ich je 1390.
„V čase, keď bol ministrom obrany Ľubomír Galko, išlo o 1568 výsluhových dôchodcov, čiže tento počet sa znížil takmer o dvesto osôb,“ povedala hovorkyňa ministerstva Martina Balleková. Ministerstvo dnes zaplatí bývalým vojakom, ktorí zostali v rezorte pôsobiť aj ako civilisti, vyše 1,46 milióna eur mesačne.
Z policajtov právnici
Opačná situácia je na ministerstve vnútra, kde počet zamestnaných bývalých policajtov vzrástol od roku 2012 z 525 na 616. A to aj napriek tomu, že minister vnútra Robert Kaliňák po voľbách uvažoval o zrušení súbehu štátneho platu a výsluhového dôchodku, alebo aspoň o zdanení ich súčtu.
Namiesto toho však vlani presadil novelu, ktorá predĺžila dobu služby, po ktorej vzniká nárok na výsluhový dôchodok z 15 na 25 rokov.
Ministerstvo vnútra tvrdí, že zamestnávanie bývalých príslušníkov je výhodné, pretože ide často o slabo platené pozície, ktoré si vyžadujú vzdelanie i prax. Bývalí policajti tak napríklad obsadzujú miesta právnikov na priestupkových oddeleniach okresných úradov.
