SME

Zabije nás nakoniec úspech našich automobiliek?

Čo sa v Detroite stalo? A čaká podobný osud aj Slovensko? (Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)
Zabije nás nakoniec úspech našich automobiliek?

Slovensko bude Detroitom Európy. Tak nazval pred desiatimi rokmi denník New York Times svoj text o pripravovanej výstavbe druhej slovenskej automobilky v Trnave. Na Slovensku odvtedy pribudla ešte tretia automobilka a v roku 2013 znova vyrobíme viac áut n

Slovensko bude Detroitom Európy. Tak nazval pred desiatimi rokmi denník New York Times svoj text o pripravovanej výstavbe druhej slovenskej automobilky v Trnave.

Na Slovensku odvtedy pribudla ešte tretia automobilka a v roku 2013 znova vyrobíme viac áut na obyvateľa ako ktokoľvek iný na svete. Detroit medzitým zbankrotoval, státisíce jeho obyvateľov žijú v chudobe v poloprázdnom meste plnom opustených a vypálených domov.

Čo sa v Detroite stalo? A čaká podobný osud aj Slovensko?

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Problém tejto časti mesta je, že sem už takmer nechodí polícia,“ hovorí Thomas Cervenak a ukazuje na osamelé stĺpy okolo jeho komunitného centra, medzi ktorými bolo kedysi natiahnuté pletivo.

„Ukradli nám plot za stotisíc dolárov, ale musel som napísať list starostovi aj nášmu poslancovi, aby to polícia vôbec prišla zaznamenať. Keď ju len zavoláte, prídu možno o dve hodiny alebo vôbec.“ Cervenak, ktorý má, tak ako tisícky ďalších ľudí v Detroite, slovenské korene, už 38 rokov vedie miestne komunitné centrá, ktoré pomáhajú deťom i drogovo závislým.

Podľa štatistík je priemerný čas odozvy detroitskej polície na zavolanie na tiesňovú linku 58 minút. „Samozrejme, že keď majú naraz šesť prestreliek, tak nebudú riešiť plot. Ale horšie je, keď zavoláte sanitku a tá nepríde a umriete na ulici. A ľudia takto naozaj umierajú,“ reaguje na to Jim Schaefer, reportér miestneho denníka Detroit Free Press.

Schaefer dostal v roku 2009 Pulitzerovu cenu za sériu textov o starostovi Kwamovi Kilpatrickovi, ktorý bol usvedčený z 25 rôznych ekonomických trestných činov. V najnovšom procese v marci mu k trestu súd pridal ďalších 28 rokov väzenia.

;Zvláštne však je, že v Detroite vám nikto sám nezačne rozprávať o notoricky skorumpovaných politikoch ako o príčine problémov mesta. Takisto nikto sám nespomenie ani bankrot mesta, najväčší v dejinách Spojených štátov.

„Bankrot alebo korupcia, to sú v podstate len také drobné epizódy,“ hovorí John Mogk, expert na urbanistiku z Waynovej univerzity v Detroite. Skutočné problémy sú oveľa hlbšie a oveľa ťažšie riešiteľné

Koľkokrát musí Ford zbankrotovať?

Najjednoduchšia odpoveď na otázku, prečo práve Detroit vyše pol storočia dominoval svetovému automobilovému priemyslu, je, že sa náhodou práve tu narodil Henry Ford.

Začiatkom 20. storočia boli na svete desiatky firiem, ktoré experimentovali s výrobou automobilov. Ford opustil svoju prácu hlavného inžiniera u Edisona a v roku 1899 založil Detroit Automobile Company. Firma zakrátko zbankrotovala.

O dva roky to skúsil znova pod názvom Henry Ford Company, spoločnosť takisto neprežila ani dva roky. Do tretice to skúsil v roku 1903 znova s Ford Motor Company a už to vyzeralo, že mu čoskoro dôjdu nápady na nové názvy firiem, ale tentoraz plán konečne fungoval.

V roku 1908 prišiel s Modelom T, prvým masovo predávaným autom na svete, a zrodil sa moderný automobilový priemysel

Z Fordovho úspechu okamžite profitovali ďalšie automobilky v regióne; v rovnakom roku vznikol 40 kilometrov od Detroitu General Motors. Do okolia sa sťahovali dodávatelia a všetci, ktorí chceli niečo od konkurencie odkukať a mali vlastné nové nápady.

Začala sa automobilová horúčka. Tu postavili prvý kus pevnej betónovej cesty na svete, neskôr prvý kus diaľnice, a dejiny mesta z toho obdobia sa čítajú, ako keby niekto v tlačiarni poplietol stránky z učebnice histórie s katalógom automobilovej výstavy. Billy Ford sa oženil s Marthou Firestoneovou, zo Škótska sa prisťahovala rodina Buickovcov, z Kanady otec Waltera Chryslera. Na konci hlavnej detroitskej ulice dodnes stojí socha zakladateľa mesta, francúzskeho dobrodruha menom Cadillac.

Zbúranisková pornografia

Mnohé domy v Detroite chátrajú už pol storočia. (zdroj: Tomáš Bella)

Možno sa vám opustené továrne zdajú zvláštne príťažlivé. Architektúra je účelná, ľahko si predstaviť, kde stáli stroje a kde sa lopatami hádzalo uhlie, priestor vyžaruje ducha poctivej manuálnej práce.

Ak s takouto romantickou predstavou prídete do Detroitu, stanú sa dve veci. Po prvé, domáci vás budú ako obdivovateľa „zbúraniskovej pornografie“ úprimne nenávidieť. Po druhé, hneď, keď stiahnete okienko na aute a nadýchnete sa, zovrie sa vám žalúdok a uvedomíte si, akí ste boli idioti.

70-tisíc - toľko je v Detroite opustených budov. Búranie je v meste najväčším investičným programom, federálna vláda naň poskytla grant 100 miliónov dolárov.

Dnešný Detroit nie sú opustené fabriky čakajúce na prerobenie na lofty, kde sa už-už usadia kreatívci s Macbookmi. Sú to kilometre a kilometre postapokalyptickej planiny s kolmo sa križujúcimi ulicami, kde však namiesto pravidelných radov domov niekto hodil kockou a podľa výsledku náhodne rozhádzal domy akoby každý z iného hollywoodskeho filmu.

Najskôr jeden obývaný, potom dve úplne prázdne parcely zarastené trávou. Potom ďalší zvonka zachovaný, ale vnútri plný odpadu, rozkladajúcich sa kresiel a kusov nábytku. Hneď vedľa zhorenisko, kde trčí už len pár stĺpov, a o pár metrov ďalej zrazu dve nové autá pred útulným domčekom a na udržiavanom trávniku jazdia deti na bicykli.
 

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3C7F na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Eduard Šebo (3 ku 2)

Eduard Šebo patrí medzi najbohatších Slovákov.


Letisko M.R. Štefánika v Bratislave

Najväčšie slovenské letiská pridávajú nové destinácie.


Ilustračné foto

Ani jeden z dôvodov nenaznačuje, že druhý pilier nefunguje.


Platia ju ľudia blízki Pellegrinimu.


a 2 ďalší
Ilustračná fotografia.

Analytik upozornil, že ceny sú vysoko aj v porovnaní s dlhodobým priemerom.


TASR
SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu