BRATISLAVA. Firmy budú prvýkrát platiť daňové licencie v roku 2015. Vyplýva to z novely zákona o dani z príjmov, ktorú dnes poslanci Národnej rady definitívne schválili.
Ministerstvo financií navrhlo tri sumy daňovej licencie. Ich výška bude závisieť od tržieb spoločnosti a od toho, či je, alebo nie je firma platcom dane z pridanej hodnoty (DPH).
Neplatca DPH s tržbami do 500.000 eur tak bude platiť 480 eur, platca dane s tržbami do 500.000 eur bude platiť 960 eur a pre subjekty s tržbami nad 500.000 eur MF stanovilo výšku daňovej licencie na 2880 eur.
Odpočítateľná od daňovej povinnosti
Daňovú licenciu bude možné odpočítať si od kladnej daňovej povinnosti v danom roku a v ďalších troch rokoch. Rezort financií taktiež navrhol, aby sa z daňovej licencie mohlo asignovať tretiemu sektoru.
Nižšie daňové licencie budú môcť platiť tie firmy, ktoré zamestnávajú zdravotne postihnutých ľudí.
Od platenia licencií budú oslobodené v prvom roku podnikania novovzniknuté spoločnosti.
Licencie nebudú platiť ani verejné obchodné spoločnosti, Národná banka Slovenska, daňovník v konkurze či v likvidácii, taktiež sa nebude vzťahovať ani na daňovníka, ktorý prevádzkuje chránenú dielňu.
O percento nižšia daň pre firmy
Daňové licencie sa zavádzajú spolu so znížením dane z príjmov právnických osôb. Tá klesne v budúcom roku z 23 % na 22 %. Zákon o dani z príjmov nadobúda účinnosť 1. januára 2014. Firmy však budú prvýkrát platiť licenciu až v roku 2015.
Počas schvaľovania zákona mali k nemu v parlamente výhrady najmä opoziční poslanci. Tí nazvali licencie "daňou zo straty", lebo ju budú musieť platiť všetky firmy, teda aj tie, ktoré sú v strate.
Ministerstvo financií však tieto tvrdenia odmietlo s tým, že na Slovensku je v súčasnosti až 60 % firiem, ktoré neplatia daň z príjmu. Podľa rezortu financií práve toto opatrenia by tak malo prispieť k zníženiu daňových únikov na Slovensku.
Opozícia vidí protiústavnosť
Opozícia okrem zavádzania nových daní kritizuje aj spôsob, akým vláda zmeny v daňovej oblasti zavádza.
Ministerstvo financií totiž pôvodne na schôdzu parlamentu predložilo pomerne krátky zákon, ktorý ešte spomínané zmeny neupravoval. Novela bola následne rozšírená o desiatky pozmeňujúcich návrhov.
Vláda Roberta Fica tak podľa opozície obišla štandardný legislatívny proces.
Líder hnutia Nova Daniel Lipšic navyše tvrdí, že novela zákona o dani z príjmov je protiústavná, spätne totiž upravuje odpisy daňových strát.
Takzvaná retroaktivita, alebo tiež spätná platnosť, je pritom podľa neho v rozpore s ústavou.
S ostatnými opozičnými stranami sa preto chystá rokovať o spoločnom podaní na Ústavný súd. Myšlienku zatiaľ podporil podpredseda SDKÚ Ivan Štefanec a podpredseda Mostu Ivan Švejna.
Zvyšné opozičné strany sa ešte nevyjadrili, zatiaľ ich vraj totiž nikto v tejto veci neoslovil.