Smer zavrhol pripomienky prezidenta k novele zákona o kolektívnom vyjednávaní. Prejsť by mala v pôvodnom znení.
BRATISLAVA. Desať dní mohli vedenia firiem, ktoré majú viac ako 20, no menej ako 50 zamestnancov dúfať, že pre ne nebudú záväzné kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, čo umožnia aj bez ich súhlasu rozšíriť zvýšenie miezd na celé odvetvie.
V utorok však Smer ich nádeje pochoval.
Potvrdil, že novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorú prezident Ivan Gašparovič vrátil na opätovné prerokovanie, schvália poslanci v pôvodnej podobe.
Výbor pre sociálne veci sa totiž rozhodol neprijať žiaden z návrhov prezidenta. O novele, ktorá má platiť od januára, by mal parlament hlasovať v stredu.
Dvadsať a viac ľudí
- Zákon o ochrane osobných údajov: apríl
- Zákon, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme: apríl
- Novela zákona o poľovníctve : apríl
- Novela zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi: máj
- Novela zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov SR: jún
- Novela Trestného zákona: jún
- Novela zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom: júl
- Novela zákona o odpadoch a zákona o cestnej premávke: júl
- Zákon o pomoci v hmotnej núdzi: november
- Novela zákona o kolektívnom vyjednávaní: november.
Keďže má Smer v parlamente väčšinu, poslanci by mali schváliť novelu v podobe, v akej ju predložilo ministerstvo práce a oni už pred niekoľkými týždňami schválili.
Od januára by tak malo platiť, že ak sa odborári a zástupcovia zamestnávateľov z istého odvetvia dohodnú na zvýšení platov, musia sa dohodou riadiť aj firmy, čo majú viac ako 20 zamestnancov, hoci nesúhlasia so zvýšením.
Táto úprava sa podľa Republikovej únie zamestnávateľov môže týkať 11-tisíc firiem. Zasiahnuť by nemala podniky, ktoré zamestnávajú aspoň desatinu ľudí so zdravotným postihnutím, firmy v úpadku a tie, čo podnikajú menej ako dva roky.
Prezident navrhol, aby sa kolektívne zmluvy vyššieho stupňa netýkali firiem, ktoré majú menej ako 50 zamestnancov.
Zdôvodnil to európskou legislatívou, podľa ktorej sa za malý podnik považuje ten, čo má menej ako 50, nie menej ako 20 zamestnancov.
„Pán prezident má obavy, že schválené znenie zákona by ohrozilo existenciu firiem a aj pracovné miesta,“ povedal prezidentov hovorca Marek Trubač.
Podľa Gašparoviča sa úprava nemala týkať ani firiem, ktoré by mali ku dňu účinnosti zákona uzavretú podnikovú kolektívnu zmluvu.
Premárnená šanca
Poslanec Ivan Śtefanec (SDKÚ) včera pripomenul, že zákon uškodí najmä malým a stredným podnikateľom.
„Nútite slobodných ľudí dodržiavať zmluvy, ktoré nepodpísali,“ povedal.
Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov Rastislav Machunka ľutuje, že poslanci neprijali žiaden pozmeňujúci návrh.
„Je to premárnená šanca, aby sa zmiernil dosah kolektívnych zmlúv,“ hovorí.
Spokojný nebol ani prezident Republikovej únie zamestnávateľov Marián Jusko.
„Bol by som radšej, keby sa prijali prezidentove pripomienky,“ dodal.
Skončí na Ústavnom súde
Rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv patrí podľa Smeru medzi štandardné spôsoby, ktoré sa používajú vo vyspelých krajinách Únie. Smer tvrdí, že novela je v súlade s Ústavou SR.
Podľa Slovensko–nemeckej obchodnej komory sa dá novela z ústavnoprávneho hľadiska spochybniť.
Štefanec hovorí, že takmer analogický zákon označil český ústavný súd za protiústavný. Tvrdí že podá podnet na Ústavný súd, pretože sa domnieva, že novela je v rozpore s Ústavou SR.
Hoci mal prezident k novele výhrady, ktoré poslanci nechcú akceptovať, po schválení bez zmien bude platiť.
„Kritikom to neuľahčí ani napadnutie normy na Ústavnom súde,“ vraví Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva SAV.
