Európsky parlament navrhol, aby ženy tvorili 40 percent vedenia veľkých firiem.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME
BRATISLAVA. Bruselskí úradníci by v zasadačkách veľkých spoločností chceli častejšie stretávať ženy. Pretlačiť ich tam chcú smernicou a kvótami.
Európsky parlament v stredu odhlasoval návrh nariadenia, podľa ktorého by ženy mali tvoriť dve pätiny vedenia veľkých firiem.
Smernica je určená pre spoločnosti, ktoré zamestnávajú viac ako 250 zamestnancov, za rok zarobia aspoň 50 miliónov eur a svoje akcie obchodujú na burze.
Pravidlo však neplatí pre všetky riadiace funkcie, týka sa najmä správnych rád.
Flašíková Beňová bola za
- podľa návrhu by ženy mali do roku 2020 tvoriť 40 % v správnych a dozorných radách,
- smernica sa týka firiem nad 250 zamestnancov, ktoré zarábajú viac ako 50 miliónov eur,
- firmy musia byť tzv. kótované, čiže ich cenné papiere musia byť prijaté na burze,
- na Slovensku ide približne o desať spoločností, patria medzi ne Slovnaft, Holcim, Zentiva, SES Tlmače a niektoré banky.
Za návrh hlasovala výrazná väčšina 459 europoslancov, no do platnosti ešte nevstúpil. Spolu s Európskym parlamentom o ňom musí rozhodnúť aj Rada EÚ, v ktorej majú slovo jednotlivé členské krajiny.
Približne desať z nich sa už proti kvóte v minulosti postavilo, okrem iných Briti, Česi či Maďari.
Medzi tými, ktorí smernicu podporili, bola aj Monika Flašíková Beňová (Smer).
„Ako žena som presvedčená, že rodová nevyváženosť v riadiacich funkciách ďalej pretrváva,“ hovorí europoslankyňa. „Toto je jeden zo spôsobov, ako to môžeme riešiť.“
Nemyslí si, že by pre tento zákon mohol byť diskriminovaný šikovný chlap, ktorého nepovýšia iba preto, že firma musí naplniť kvótu. „Pre šikovných chlapov tam stále bude šesťdesiat percent.“
Europoslankyňa dúfa, že smernicu na Rade EÚ podporí aj Slovensko. „Nevidím dôvod, prečo by niektorý predstaviteľ slovenskej vlády mal byť proti takémuto návrhu.“
Slovensko bude proti
Na ministerstve práce a sociálnych vecí, ktoré vedie jej stranícky kolega zo Smeru Ján Richter a pod ktoré táto agenda spadá, však takýto dôvod vidia.
„Slovenská republika podporuje cieľ návrhu smernice, ktorým je zlepšenie rodovej vyváženosti, ale nepodporuje realizáciu tohto cieľa prostredníctvom prijatia právne záväzného aktu EÚ - smernice,“ odpísalo ministerstvo.
V stanovisku vypracovanom k smernici už dávnejšie, ministerstvo vysvetľuje, že takéto úpravy by mali riešiť jednotlivé štáty.
Smernicu nepodporili ani všetci slovenskí europoslanci, zdržala sa napríklad Anna Záborská (KDH). Myslí si, že návrh ženám nepomôže a navyše obsahuje mnoho predsudkov.
„V správe sa napríklad písalo, že štyridsať percent žien vo vedení firiem zlepší ich hospodárenie – to automaticky predpokladá, že muži hospodária horšie,“ hovorí Záborská.
Ak by Rada EÚ návrh predsa len prijala, týkal by sa u nás iba niekoľkých málo firiem. Väčšina našich spoločností, kde pracuje nad 250 zamestnancov, totiž nie je zapísaná na burze.
Firmy kvóty nenadchli
Jednou z tých, kde by smernica mala platiť, by bola spoločnosť SES Tlmače. Riaditeľ firmy Martin Paštika regulácii nerozumie, neverí, že umelé kvóty niečo dobré prinesú.
„V našej firme máme vo vrcholovom manažmente ženy, ale dôvod, prečo sú v pozícii, sú ich schopnosti a znalosti.“
Smernica nenadchla ani zástupkyňu generálneho riaditeľa VÚB banky Elenu Kohútikovú, ďalšej spoločnosti, ktorej by sa smernica mala týkať.
„Nikto ma nikdy nediskriminoval za to, že som žena,“ vraví. „Kvóty nás ženy stavajú do pozície, v ktorej väčšina z nás nechce byť – že nerozhoduje naša kvalita a vôľa ísť do vyšších pozícií, ale administratívne nariadenia.“
Vo VÚB banke dnes ženy tvoria viac ako pätinu predstavenstva firmy, v dozornej rade je ich 17 percent.
Pozitíva na návrhu našla poslankyňa Magda Vášáryová (SDKÚ), ktorá sa stala minulý týždeň predsedníčkou ženského spolku Živena. „Osobne nezbožšťujem kvóty,“ hovorí.
„No pozerám sa s istými sympatiami na snahu pomôcť ženám prebiť sa.“ Vášáryová hovorí, že je to aj ich program.
„Aj v intenciách Živeny, moderne mysliaceho spolku z 19. storočia, je pomôcť ženám zaujať miesta, na ktoré majú schopnosti a talent.“
Podobnú kvótu na ženy vo vedení firiem už schválilo Nemecko. Podľa ich úpravy musia obsadiť tridsať percent miest v dozorných radách.