BRATISLAVA. Polícia už viac ako mesiac nechce ukázať, ako preverovala pozadie garážovej firmy Interblue Group, ktorá zarobila milióny eur na predaji emisií za prvej vlády Roberta Fica.
Odmieta totiž sprístupniť uznesenie, v ktorom vysvetľuje zastavenie vyšetrovania tejto kauzy.
Preverovanie zastavila 18. septembra.
Odôvodnila to tým, že nevýhodný predaj emisií, na ktorom Slovensko prerobilo najmenej 65 miliónov eur, nie je zločinom. Polícia totiž nenašla dôkazy, že štát predal emisie skutočne nevýhodne.
Okolo predaja emisií sa objavovali mená podnikateľov, ktorí sú spájaní s SNS a so stranou Smer.
Zverejnenie ohrozí štát?
- Predaj emisií podpísal v roku 2008 vtedajší minister životného prostredia Ján Chrbet, nominovala ho SNS.
- Keď Smer po kritike prevzal po SNS ministerstvo, žiadal Fico emisnú zmluvu zrušiť pre nevýhodnosť.
- V kauze sa objavuje aj meno Jozefa Brhela, spájaného so Smerom, či Norberta Havalca, ktorý má blízko k SNS.
Uznesenia o zastavení vyšetrovania musí polícia zverejňovať na požiadanie. Prikazuje jej to zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Na žiadosť SME reagovala sedemstranovým rozhodnutím o nezverejnení uznesenia.
Právnickým jazykom v ňom vysvetľuje, že sprístupnenie uznesenia môže uškodiť Slovensku.
Zastavenie vyšetrovania totiž nie je právoplatné a môže sa ešte obnoviť, píše šéf Národnej kriminálnej agentúry Daniel Goga. Právoplatné nie je preto, že sa proti nemu odvolalo ministerstvo životného prostredia.
Čo konkrétne by mohlo Slovensku uškodiť, sa v rozhodnutí nepíše.
Advokát Tomáš Kamenec, ktorý spolupracuje aj so SME, síce uznáva, že zverejňovanie uznesení, ktoré nie sú právoplatné, má riziká, no pri emisnej kauze ich nevidí.
„V tomto prípade si neviem predstaviť, komu a ako by sa mohlo uškodiť zverejnením,“ hovorí.
Infozákon nerozlišuje, že ide o právoplatné alebo neprávoplatné uznesenie o stopnutí vyšetrovania, polícii prikazuje sprístupniť všetky.
V prípade tejto kauzy využili výnimku, uznesenie totiž nemusia zverejniť, keby sprístupnením ohrozili niečí právom chránený záujem.
Odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská, ktorá prednáša aj na Univerzite Komenského, vidí riziko zverejnenia neprávoplatného uznesenia v tom, že sa ešte dodatočne môže meniť.
„Prokurátor napríklad môže polícii nariadiť, aby doplnila dôkazy,“ vraví Kurilovská.
Kaliňák: Nekomentujem
Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) odmieta povedať, či je utajovanie uznesenia o zastavení vyšetrovania v takej závažnej kauze, ako sú emisie, správne.
„Nebudem zasahovať do živého prípadu, ktorý dozoruje špeciálna prokuratúra,“ odkázal cez tlačový odbor.
V skutočnosti Kaliňák môže do utajovania uznesenia hovoriť, lebo napokon to môže byť práve on, kto povie, či bolo utajenie férové.
Utajovanie nechce komentovať ani ministerstvo životného prostredia, ktoré so zastavením vyšetrovania nesúhlasí.
„Nemáme možnosť posúdiť, či na zverejnenie prevažuje verejný záujem a či by zverejnenie nezmarilo, alebo nesťažilo vyšetrovanie,“ reagoval hovorca ministerstva Maroš Stano.
Naznačil riziko, že informácie z dokumentu by mohli byť zneužité.
Ministerstvo životného prostredia cez infozákon už SME sprístupnilo sťažnosť, ktorou zastavenie vyšetrovania napadlo.
Samotné uznesenie policajtov síce má, no dokument nechce zverejniť. Nevieme, či by to neohrozilo vyšetrovanie, tvrdí.
Žiga: Bolo to nevýhodné
Žiga spochybňuje výsledok práce detektívov, ktorým sa nepodarilo dokázať, že štát skutočne predal emisné povolenky nevýhodne.
V roku 2008 predali nominanti SNS na ministerstve životného prostredia 15 miliónov ton emisií za 5,05 eura za tonu. Česi a Maďari v rovnakom čase predávali tonu aj za desať eur.
Ministerstvo životného prostredia v sťažnosti píše, že len podľa prepočtov vtedajších cien na burze Bluenext sa dali povolenky predať za deväť až desať eur.
Za emisie sme teda mohli zinkasovať až 141 miliónov eur. Interblue zaplatila menej ako 76 miliónov eur. Štát teda prišiel najmenej o 65 miliónov eur.