Novinári nám nemusia ruky nohy bozkávať, ale mohli by byť pokornejší, myslí si predseda Asociácie hovorcov Slovenska a hovorca Západoslovenskej energetiky JÁN ORLOVSKÝ.
S odstupom času, mal alebo nemal Erik Tomáš dostať hovorcovskú Malinu?
Dnes si myslím, že celej tejto kauze sa dalo zabrániť úplne na začiatku, keby sme sa my Slováci dokázali na veci pozerať normálne. Keby sme boli schopní uznať, že niekto má právo na kritiku, a ja mám potom právo na nejakú reakciu, ktorá bude v rámci normálnej diskusie. Erik Tomáš to, žiaľbohu, zobral osobne a veľmi politicky. Napriek tomu si myslím, že tohtoročné vyhlasovanie Maliny, a teraz nielen kvôli Tomášovi, spustilo zamyslenie nad celou súťažou Hovorca roka.
V čom?
Ako hovorcovia sme si vymysleli súťaž, ku ktorej sme prizvali novinárov a zástupcov PR sektora, aby nás hodnotili. Neskôr sme k tomu pridali aj hodnotenie najhoršieho z nás. Po tom všetkom, čo sa stalo, je na mieste otázka, prečo máme ako hovorcovia potrebu dať niekomu z nás verejnú facku. Ak by existovala cena Novinár roka a v jej rámci by hovorcovia určovali cenu pre neprofesionálny výkon medzi vami novinármi, bolo by to fér. Takto mali mnohí pocit, že vzťah hovorcovia verzus novinári je nevyvážený. V Asociácii hovorcov si preto musíme povedať, či súťaž nezrušiť, alebo či nezrušiť aspoň jej malinovú časť.
Nezrušila sa už tým, že v tomto ročníku nebola udelená? Nebolo by zvláštne vyhlasovať ju po tomto o rok?
Za seba si myslím, že kým tu nebude nejaký protipól na novinárskej strane, tak si hovorcovia asi povedia, že ju zrušiť treba. Asi nie sme všetci stavaní na to, aby sme sa s kritikou vedeli zmieriť reakciou, ktorá je adekvátna jej významu. Lebo naozaj, ak tu my opľujeme vlastného, prečo by novinári nemohli urobiť to isté. Keď oni nie sú schopní pomenovať najhoršieho spomedzi seba, prečo by sme to mali robiť my.
Pozrite si kompletný rozhovor (piano) >>
Erikovi Tomášovi ste mali napísať, že si nemyslíte, že je najhorší. Je to tak?
Áno. Napísal som mu to, pretože inak by svoju prácu robiť nemohol. Ale písal som aj o tom, že zbrane, ktoré má v rukách on, sú oveľa silnejšie, aké má hociktorý iný hovorca. Ak v rukách držím jadrovú zbraň, nemôžem s ňou narábať ako s nožíkom.
Ako to myslíte?
Človek, ktorý má silnejšiu zbraň, musí konať opatrnejšie. Osobne si myslím, že hovorca Konferencie biskupov Slovenska, ktorý povie, že verejnosť nemá právo na informácie, je oveľa väčšia Malina. Načo potom KBS hovorcu potrebuje? Ale Konferencia biskupov Slovenska nezaujíma ateistov a nezaujíma dajme tomu luteránov. Výstup vládneho či prezidentského úradu naopak zaujíma všetkých. Porota tohtoročnej ceny rozhodovala podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Ak neuznáme jej hodnotenie v jednej cene, automaticky tým spochybníme aj rozhodnutie poroty v prípade troch víťazov ceny pre najlepších hovorcov. A to sme urobiť nechceli a ani neurobili.
Vraveli ste, že Erik Tomáš ako šéf tlačového odboru na Úrade vlády chápal nomináciu na Malinu ako politický útok na úrad. Nevyvracia jeho tvrdenie to, že hovorkyňa toho istého úradu Beatrice Szabóová bola naopak nominovaná na najlepšiu hovorkyňu?
Nielen to. Ja si myslím, že to tvrdenie vyvracia aj fakt, že riaditeľ komunikačného odboru bratislavského primátora Ľubo Andrassy, ktorý je považovaný za človeka s ľavicovou orientáciou, bol už dvakrát vyhlásený za Hovorcu roka.
Tomáš sa niekoľko dní po tom, čo kauza prepukla, novinárom ospravedlnil listom. Presvedčil vás alebo je to tak, že Erik Tomáš reálne dosiahol to, čo chcel, a ospravedlnenie vydal až po tom, keď videl, aký malo jeho správanie ohlas?
Určite by bolo lepšie, keby takéto vyjadrenie odznelo počas vyhlasovania cien. Odkázať novinárom dobre, máte na to právo, ja si o tom myslím svoje, nabudúce skúste byť hlavne konkrétnejší. Celá kauza je symbolom toho, že sa u nás stráca schopnosť diskusie a všetko, čo má hodnotiaci charakter, berieme automaticky ako útok na seba či úrad namiesto toho, aby sme sa zamysleli nad tým, či robíme všetko najlepšie, ako sa dá. Dokážem však pochopiť aj jeho pocit nezaslúženej verejnej popravy.
Naznačili ste, že by možno nebolo zlé, keby aj novinári mali svoju anticenu. Kto by ju mal dostať?
Nedám vám konkrétne meno. Aj preto, že je rozdiel medzi novinárom bulvárneho média, ktorý vyložene hľadá konflikt, niečo, čo je na hrane či za hranou, a novinárom, ktorý robí v serióznom denníku či týždenníku. Navyše, spracovanie témy je takmer vždy ideologické, podľa toho, v čo verí redaktor alebo aká je orientácia média. Ale etika práce novinára a hovorcu by nemala byť odlišná. Existujúce fakty môžeme po svojom interpretovať, ale nemali by sme ich ohýbať. Môžete hovoriť, či prijatý rozpočet podporí, alebo nepodporí zamestnanosť, ale nemali by ste napríklad porovnávať štatistiky, ktoré so sebou nesúvisia.
Skúsili by ste si spomenúť na nejaký prešľap, za ktorý by si nejaký novinár anticenu zaslúžil?
Takáto cena by mala byť udeľovaná za vyložené klamstvo či účelové vytrhávanie faktov z kontextu. Niekedy sú to drobnosti. Pred desiatimi rokmi som mal spor s novinárom, ktorý na prvú stranu napísal článok o tom, že predseda predstavenstva ZSE vyhadzuje peniaze, lebo býva v hoteli Carlton. Pýtal som sa - a kde má bývať - v záhradnej búdke na Zlatých pieskoch? Býval tam tri mesiace, kým sme mu prenajali byt, preto platil oveľa menej, ako bola bežná hotelová cena, a Carlton bol už vtedy bežný biznis hotel. Štvalo ma, že sa robí kauza z niečoho, čo nijakou kauzou nebolo.
Sú dnes novinári horší ako pred rokmi?
Sami porotcovia spomedzi novinárov hovorili, že profesionalita v ich vlastnej profesii klesá a hovorcovia idú spolu s nimi.
Čím to je?
Sami to asi viete najlepšie. Novinárov je čoraz menej, informácií je čoraz viac. Nedávno som čítal, že news desk v New York Times mal kedysi 800 ľudí, dnes ich tam nie je ani polovica. Ja nemôžem chcieť od človeka, ktorý robí šesť tém, aby bol expertom v každej. Nechcem, aby ten človek bol absolútnym expertom v mojom sektore, to ani byť nemôže. Keď sa niekto venuje energetike, vode, plynu a ešte mu k tomu prihodia aj šport, tak je rád, že dýcha. Ale mohol by napríklad prísť a povedať, pozrite sa, nerozumiem tomu úplne, vysvetlite mi svoj pohľad a ja sa pokúsim vec doštudovať. Chcel by som, aby aj novinári mali pocit, že sme partneri, a nie že sa hneď musíme zastreliť pri nejakom článku.
Porotcovia anticenu pre Erika Tomáša zdôvodňovali štýlom jeho komunikácie. Vraj často uletí či kričí. Stáva sa takéto niečo aj novinárom?
Hovorcom som jedenásť rokov a nikdy sme s novinármi na seba nekričali. Čo mi u časti novinárov občas chýba, je skôr ochota dovzdelávať sa. Snaha byť profíkom napriek okolnostiam. Ja viem, že môže povedať, za tie peniaze sa mu to neoplatí. Ale to sa celý život preflákam len preto, že mi to nikto nezaplatí? Ak nepracujem na sebe, nemôžem ani dúfať, že si polepším. Nežiadam od novinárov nič iné, len trochu pokory. Nie v zmysle, aby mi ruky nohy bozkávali za to, že im dám informáciu, ale aby prišli a povedali, tomuto nerozumiem, môžeme si k tomu spolu sadnúť?
Vraveli ste, že denníky témy spracovávajú podľa toho, v čo veria. Ako by ste ich rozdelili?
Hospodárske noviny sú napravo od stredu, čo je normálne. Je to biznisové médium, hovorí primárne s podnikateľmi, vždy budú hľadať riešenia, ktoré sú priaznivejšie pre biznis, ako dajme tomu pre spoločnosť. Navyše, na slovenských médiách sa podpisuje aj to, kto tie médiá vlastní.
Hospodárske noviny vlastní Andrej Babiš. Máte pocit, že sa tam snaží pretlačiť svoju agendu?
Osobne zatiaľ ten pocit nemám. Ale dajme tomu, o SME si časť populácie myslí, že ste úplný „taliban“, druhí si povedia, že sú to jediné noviny, ktoré sa dajú čítať, lebo sa tam dozvedia niečo, čo je neutrálne. Pri televíziách mi skôr ako nejaká ideológia v spravodajstve prekáža to, čo je jeho obsahom. To zase nie je problém len Slovenska. Bavil som sa s jedným vedúcim televíznym spravodajcom o tom, prečo sa na záver vysielania televíznych novín nemôže namiesto o šesťnohej zebre rozprávať radšej o nejakom projekte, ktorý sa podaril.
Čo povedal?
Že to ľudí nezaujíma. Posledné dve-tri minúty vysielania ľudia už vraj majú chuť prepnúť na niečo iné. Preto je lepšie mať šesť šteniatok či dvanásť koníkov na lúke, ako rozprávať o tom, že niekomu sa podarilo dať dokopy dom na polceste pre deti z detských domovov.
Vynechali sme ešte Pravdu.
Teraz ju neviem zadefinovať. Čiastočne sú naľavo od stredu, ale takisto vedia mať aj kritický pohľad na to, čo vláda robí. Častejšie tam však cítim vplyv toho, na ktorej strane sú. Mám pocit, že SME sa predsa len snaží byť viac neutrálne. Pravda je viac ideovo posunutá, ale priznám sa, že mi to neprekáža. Je to tak všade, niektoré médiá sú konzervatívnejšie, niektoré liberálnejšie.
Hovorcov robia často bývalí novinári. Je to dobre?
Majú výhodu, že poznajú prostredie. Ak bol niekto rešpektovaným novinárom, určite mu to pomôže v styku s inými novinármi. Nemá problém dostať sa do niektorého média, zavolať tam a povedať si aj pozadie jednotlivých tém. Bývalý novinár môže informácie podať oveľa širšie ako človek, ktorý v tomto odvetví nerobil. Na druhej strane novinári svojho odídenca môžu brať aj tak, že sa zapredal, čo si osobne nemyslím.
Je rozdiel medzi hovorcom v štátnej správe a hovorcom v súkromnej firme?
V neštátnej spoločnosti máte viac úloh, ktoré sa týkajú komunikácie vnútri firmy. V štátnej správe myslím možnosti na nejaké teambuildingy, mimopracovné stretnutia či vzdelávacie aktivity ani nie sú.
Hovorca musí vystupovať aj za názor, ktorý nie je jeho. Ako často sa stáva, že sa nestotožníte so stanoviskom firmy?
Tým, že naším poslaním je hlavne dodávka energií domácnostiam a podnikom, sú naše stanoviská veľmi neutrálne. Málokedy sa stretnete s niečím, čo je vám proti srsti. Najčastejšie konflikty máme pri zákazníckych podaniach, keď majú zákazníci pocit, že sme im ublížili alebo ich poškodili. Ale aj tam mám pocit, že sa naša komunikácia posunula bližšie k postoju, že zákazník ma vždy pravdu.
Existuje moment, keď by ste vstali od stola a povedali, toto ja do médií nepoviem?
Určite áno. Nevedel by som klamať.
Sme na pôde ZSE, ktorej akcionárom je e.on, bývalý akcionár SPP. Premiér Fico na západných akcionárov v médiách často útočil, naznačoval, že si ulievali zisky. Prečo sa nebránili?
Lebo to nie je spôsob komunikácie s verejnosťou, ktorú firmy volia. Firmy nekomunikujú politicky. Politický súboj nie je naším poslaním. Preto sa mu snažíme vyhnúť a neživíme diskusiu, ktorá môže byť z hľadiska obsahu neproduktívna.
Preto e.on nikdy neuvažoval ani o žalobe proti Ficovi za poškodenie mena?
Áno. Kým nedochádza k prenastaveniu regulačného rámca, ktorý je pre nás ihriskom, na ktorom hráme, tak, aby došlo k poškodeniu podnikateľského prostredia, nemáme pocit, že by sme sa mali ísť súdiť. Súkromný akcionár aj štát majú spoločný záujem, aby firma predovšetkým prinášala zisk, lebo ak ho nemáte, bude chýbať obom.
ZSE vstúpila aj na trh s plynom. Myslíte si, že by štát mal vlastniť SPP a týmto spôsobom ich ceny garantovať?
Ceny energií vrátane plynu kontroluje predovšetkým regulačný úrad, kde má štát svoje slovo, pretože doň nominuje ľudí, ktorí úrad riadia. Regulačný úrad by mal ceny nastavovať podľa štruktúry oprávnených nákladov tak, aby firmy predávajúce energie a spravujúce energetické siete nešli do straty. Za SPP hovoriť neviem, pre nás je z hľadiska nastavenia cien smerodajný regulačný úrad.
ZSE aj e.on sa spomínajú v spise Gorila. Čo si o tomto spise myslíte? Je pravdivý?
Aby som pravdu povedal, celý spis som nečítal. Čítal som iba časti, ktoré odzneli. Všade vo svete sú politika a biznis, do väčšej alebo menšej miery prepojené. Ale čo z tohto spisu je alebo nie je pravda, neviem posúdiť.
Podľa Gorily mal e.on vyplatiť províziu za kúpu akcií v ZSE Strane maďarskej koalície. Bavili ste sa vo firme o tom, či takéto niečo prebehlo?
Priznám sa, že spisu sme nevenovali veľkú pozornosť. Predseda predstavenstva označil províziu pre SMK za úplnú hlúposť a tým sa naša diskusia k téme vyčerpala.
Premiér Fico dlhodobo neodpovedá na otázku, či bol v byte Vazovovej. Je to dobrá stratégia?
To musí vedieť najlepšie on. Komunikácia s médiami je ako šachová partia. Pri každom ťahu musíte myslieť na kroky, ktoré chcete spraviť ďalej. A vždy chcete, samozrejme, vyhrať.
