Zatiaľ to blokuje vznik novej koalície. Minimálnu mzdu žiadajú SPD, potencionálni koaliční partneri.
BERLÍN, BRATISLAVA. Vždy, keď začnú nemeckí politici hovoriť o uzákonení minimálnej mzdy, taxikár v centre sárskeho mesta Saarbrücken vypne rádio, ktoré mu hrá v aute. Preňho je 8,50 eura na hodinu snom.
„Keď mám 4,60 na hodinu, tak to je veľa. Mohol by som v taxíku jazdiť aj desať hodín a 8,50 na hodinu by som nezarobil,” hovorí pre Deutschlandradio.
Šéf nemeckého zväzu taxikárov a prenajímateľov áut Michael Müller vysvetľuje, prečo by zákonom stanovených 8,50 pre taxikárov nebolo reálne. „Máte piatky a soboty, keď by taxikári zarobili aj 12 eur na hodinu, ale potom máte pondelok večer, keď nie je žiadny spoločenský život a ledva zarobíte 3 alebo 4 eurá na hodinu,“ hovorí Müller.
Zvyšuje to ceny
- Luxembursko: 11,10 eura/hodinu
- Francúzsko: 9,43 eura
- Belgicko: 9,10 eura
- Holandsko: 9,07 eura
- Írsko: 8,65 eura
- Veľká Británia: 7,78 eura
- SLOVENSKO: 1,94 eura
Ak by v Nemecku zákonom stanovili 8,50 eura na hodinu, z 55-tisíc taxíkov by zrejme polovica ostala stáť. Zvyšok by zdvihol ceny.
Tak ako to teraz skúšajú kaderníci. Tam majú 8,50 na hodinu zarábať od roku 2015. Dovtedy zdvíhajú hodinovú mzdu postupne.
Test na 12 východonemeckých kaderníctvach ukázal, že museli zvýšiť ceny. Zamestanci si však polepšili, mnohí už nemusia úrady žiadať o sociálnu výpomoc.
Na minimálnej mzde, ktorú by Nemecko prvýkrát uzákonilo v celej krajine, sa komplikujú rokovania o tom, s kým konzervatívci (CDU/CSU) ako víťaz septembrových volieb uzatvorí koalíciu. Ako podmienku na spoločnú vládu si minimálnu mzdu dávajú sociálni demokrati (SPD).
Ľavicu podporujú odbory. „Rôzne minimálne mzdy v regiónoch a brandžiach a tiež medzi západnou a východnom časťou krajiny nemôžu byť 23 rokov po znovuzjednotení krajiny,“ povedal pre Reuters Claus Matecki z Nemeckého zväzu odborov.
Z 28 štátov Európskej únie je minimálna mzda stanovená zákonom v 21 krajinách. Nemecko medzi nimi nie je a konzervatívci kancelárky Angely Merkelovej na tom nechcú nič meniť ani po voľbách. Chcú, aby si mzdu stanovovali tak ako doteraz zamestnanci, zamestnávatelia a odbory. V 14 sektoroch to tak funguje.
„Asi osem miliónov Nemcov však pracuje v sektoroch s nízkym príjmom, a nie všetkým vystačí plat na živobytieu. Oblastí, kde nie je vyrokovaný minimálny zárobok pribúda,“ hovorí pre SME Rudolf Hickel z Inštitútu pre prácu a ekonomiku v Brémach.
V 80-miliónovom Nemecku zarába menej ako 8,50 na hodinu asi 16 percent zamestnancov, teda viac ako päť miliónov ľudí.
Nie je to vec politiky
Firmy plošnú minimálnu mzdu odmietajú.
„Masívne by to poškodilo konkurencieschopnosť nemeckého hospodárstva, už teraz sú výdavky podnikateľov na pracovné miesto takmer o tretinu vyššie, než je európsky priemer. Podľa našich prepočtov by zavedenie minimálnej mzdy 8,50 na hodinu ohrozilo každé piate pracovné miesto, hovoríme teda o stovkách tisíc nezamestnaných,“ povedal pre SME Frithjof Siebert zo zväzu podnikateľov (BVMW), ktorý združuje 150-tisíc malých a stredných podnikateľov so 4,3 milióna zamestnancami.
Rovnako reaguje aj Nemecká priemyselná a obchodná komora.
„Zákonom stanovená minimálna mzda v Nemecku by znížila šance na prácu pre nízkokvalifikované sily, pre dlhodobo nezamestnaných a tých, čo s prácou začínajú. Z nášho pohľadu by bolo zlé, keby sa mzdy stanovili politicky,“ povedal pre SME Markus Halt, hovorca komory v Bratislave.
Doterajšie rokovania zhodu o zavedení minimálnej mzdy nepriniesli.
Konzervatívci sa mali tento týždeň rozhodnúť, s kým začnú oficiálne rokovať o koalícii – s SPD alebo so Zelenými. Zelení však v stredu oznámili, že v rokovaniach pokračovať nebudú.