Štátu má vyniesť viac, ako stratí na znížení dane z príjmu firiem.
BRATISLAVA. Premiér Robert Fico ešte v lete hovoril, že nijaké nové dane nebudú. Rozpočet na rok 2014, ktorý vo štvrtok vláda schválila, ukázal, že to tak nie je.
Menšie obchodné firmy budú platiť takzvanú daňovú licenciu. Zaplatia ju aj vtedy, keď budú v strate. Jej výška ešte nie je dohodnutá, no v priemere to môže byť tisíc eur ročne.
Fico novú daň obhajoval tým, že ide o preventívne opatrenie, aby firmy platili dane.
A tiež tým, že vláda znižuje firmám sadzbu dane, ktorú platia zo zisku, z 23 na 22 percent. Fico tak sčasti napráva svoje rozhodnutie, keď od januára zrušil rovnú daň 19 percent.
Keď vlani vláda firmám dane zdvihla, minister financií Peter Kažimír sľuboval, že ju zníži, keď sa zlepší výber daní na Slovensku.
Septembrová prognóza ukázala, že štát vyberá viac na daniach a mal by aj ďalej. Ekonomika by mohla rásť mierne rýchlejšie, ako boli pôvodné odhady. Kažimír teda sadzbu znížil, no nie až na 21 percent, ako hovoril pred rokom.
Celkový výnos novej dane má byť podľa rozpočtu o 84 miliónov eur vyšší ako straty štátu zo zníženia sadzby podnikovej dane z príjmu.
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Platy pôjdu hore
Vláda nebude šetriť na mzdových výdavkoch. Tie naopak mierne stúpnu. Fico sa chváli tým, že po niekoľkých rokoch odmrazili platy v štátnej správe. Je pravda, že od roku 2009 až na výnimky v podstate nerástli.
Mzdy štátnych úradníkov, policajtov či sociálnych pracovníkov stúpnu o 16 eur. Základné platy učiteľov by mali v priemere stúpnuť o päť percent. Platy učiteľov by tak mohli rásť od 27 do 50 eur.
K tomu, aby štát zatiahol vyššie platy vo verejnej správe, pomôžu aj regulované firmy a banky. Špeciálny odvod budú platiť aj v ďalšom roku. Regulovaným mal skončiť už v tomto.
Štát sa spolieha aj na vyššie dividendy. Napríklad SPP časť dividendy neodvedie v tomto roku, ale až v budúcom. Štát chce tak od plynární o rok získať dokopy približne 700 miliónov eur.
Zatiaľ sa ráta s rezervou
Aj tento rozpočet má riziká. Dá sa predpokladať, že nemocnice budú tvoriť nové dlhy aj v budúcom roku. V rozpočte sa s tým neráta. Horšie oproti plánu môžu hospodáriť samosprávy. Ukázalo sa to už aj v tomto roku, hoci sa vláda spoliehala na memorandum, ktoré s nimi podpísala.
Na druhej strane rozpočet počíta s rezervou vo výške 70 miliónov eur. Rezervu na horšie časy mal aj o tomto čase pred rokom, no padla skôr, ako parlament schválil rozpočet.
Šetrí sa či nie?
Rizikom je aj to, že ministerstvá neušetria toľko, čo sľúbili. Rozpočet zatiaľ ráta s tým, že ušetria 105 miliónov eur. Výdavky celej verejnej správy majú stúpnuť. Dosiahnu 27,9 miliardy eur, čo je o 1,7 miliardy eur viac, ako je očakávaná skutočnosť v tomto roku.
Majú sa zvýšiť viac, ako je plánovaná inflácia. Deficit pod troma percentami, teda vo výške 2,14 miliardy eur, majú zabezpečiť vyššie očakávané príjmy štátu.
Kto si polepší, kto nie
V budúcom roku si oproti tohtoročnému rozpočtu polepšia iba ministerstvá vnútra, hospodárstva a spravodlivosti.
Pri ministerstve vnútra je hlavný dôvod ten, že v rámci reformy verejnej správy, ktorú nachystal minister Robert Kaliňák, prešlo financovanie niektorých škôl pod jeho ministerstvo. To opticky výrazne zmenšilo rozpočet ministerstva školstva.
Menej peňazí pôjde do zdravotníctva, na obranu aj na dopravu.
Dlh krajiny stúpne
Deficit je hlavný dôvod, prečo by mal verejný dlh podľa schváleného rozpočtu skončiť len tesne pod 57 percentami HDP. To je už hranica, keď by vláda musela pripraviť rozpočet s nulovým deficitom alebo prebytkový.
V tomto roku má byť dlh len tesne pod 55 percentami. Zatiaľ teda platí, že odkedy je dlhová brzda, dlh stúpa a prekonáva nové sankčné úrovne. K rastu dlhu prispieva aj naša účasť v európskom záchrannom fonde, takzvanom eurovale.