Janet Yellenová patrí medzi najtalentovanejšie ekonómky.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Hovorí sa, že v Amerike je to momentálne druhý najmocnejší post. A na svete nie je veľa vplyvnejších ľudí, ako tých, čo ho zastávajú.
Ben Bernanke, šéf FED-u, americkej centrálnej banky, skončil v rebríčku najmocnejších ľudí sveta Forbes na šiestej priečke. Za americkým a ruským prezidentom, nemeckou kancelárkou, pápežom a Billom Gatesom.
Najvplyvnejšia žena USA
Bernanke po siedmich rokoch odchádza a americký prezident Barack Obama v stredu oznámil, kto ho na tejto vplyvnej, no aj horúcej pozícii nahradí.
Prvýkrát v storočnej histórii americkej centrálnej banky to bude žena: doterajšia viceprezidentka Janet Yellenová.
Viacerí hovoria, že málo šéfov bolo takých pripravených na túto pozíciu ako Yellenová (67).
Učila ekonómiu na London School of Economics, Harvarde, má doktorát z Yale. V 90. rokoch radila Billovi Clintonovi, počas vypuknutia krízy pôsobila ako riaditeľka regionálneho FED-u v San Franciscu.
Málokto medzi jej kolegami z FED-u podľa Wall Street Journal vedel tak presne predvídať vývoj, čo ekonómom skôr nejde.
Doma s nobelovkárom
Navyše, o svojej práci môže vášnivo debatovať aj pri večeri: za manžela má nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Georgea Akerlofa. „Takmer úplne sa zhodneme aj pri pohľade na makroekonomiku,“ napísal v roku 2001, keď si prevzal ocenenie.
Yellenovej hlavný objekt záujmu bola nezamestnanosť: prečo vzniká či koľko stojí. Práve tá bude jej hlavnou úlohou aj vo vedení americkej centrálnej banky.
FED sa od vypuknutia krízy snaží naštartovať ekonomiku a znížiť nezamestnanosť (7,3 percenta). „Pre mňa to nie je len štatistika. Vieme, že dlhotrvajúca nezamestnanosť ničí pracujúcich a ich rodiny,“ povedala podľa Wall Street Journal vo februári.
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Inflácie sa neobáva
Americký FED od vypuknutia krízy v roku 2008 vedie politiku „ľahkých peňazí“, aby pomohol ekonomike. Mnohí varujú, že to môže spôsobiť vysokú infláciu.
Yellenová Bernankeho stratégiu nechce meniť. Obavu o infláciu nemá. Zatiaľ je veľmi nízka. FED ju udržuje pod dvomi percentami.
Hovorí sa však, že čoskoro centrálna banka prestane so skupovaním aktív bánk a spoločností. Keď to v máji oznámil Bernanke, trhy sa mierne zatriasli. Preto neskôr prekvapivo povedal, že budú pokračovať v nalievaní 85 miliárd dolárov mesačne.
Práve vystihnúť správny moment, kedy s tým prestať, bude pre Yellenovú výzva. „Vďakabohu, že ju nominovali za týchto okolností. Nechcete zmenu v centrálnej banke práve teraz,“ povedal pre Reuters analytik Dan Fuss.
Videla riziká
Yellenová bola jednou z mála ekonómok, ktorá pred vypuknutím krízy varovala pred hypotekárnou bublinou.
„Myslím však, že podobne ako mnohí ostatní, ktorí videli problémy, neočakávala rozsah ťažkostí,“ povedal pre BBC ekonóm Joseph Stiglitz.
Dostáva sa do sféry, ktorá je takmer úplne mužská. Žena ešte neviedla centrálnu banku vo významnej západnej krajine. Aj 23 členov Európskej centrálnej banky sú samí muži.
Všetko, čo ste chceli vedieť o FED-e
1. Čo je to FED?
Federálny rezervný systém – FED – je v podstate centrálna banka USA. Vznikla relatívne neskoro, 23. decembra 1913. Dôvodom boli časté paniky na burzách, ako napríklad tá z roku 1907, keď newyorská burza spadla o 50 percent.
2. Čo robí?
Jeho cieľom je predchádzať a zmierňovať dosahy finančných kríz. Pomáha, aby ekonomika rástla, no nie príliš. Stráži infláciu (zvyšovanie cien), čo sa jej nedarilo v 70. rokoch, keď inflácia viackrát prekročila 10 percent. Určuje základnú úrokovú sadzbu, za ktorú si od nej požičiavajú banky, tie potom požičiavajú firmám a ľuďom. Ak je rast slabý, znižujú ju (ako je to teraz), ak je prirýchly, ekonomiku schladzujú vysokými sadzbami.
3. Čo robí v kríze?
Od roku 2008 je jeho úroková sadzba blízka nule. Okrem toho chce oživiť ekonomiku cez takzvané kvantitatívne uvoľňovanie. Mnohí to prirovnávajú k tlačeniu peňazí a nie sú ďaleko od pravdy. Odchádzajúci šéf FED-u Ben Bernanke povedal v Kongrese, že doslovne peniaze nevytláčajú, no skupujú aktíva v bankách a posielajú im „elektronickú hotovosť“. Chcú tým dosiahnuť, aby banky mali viac peňazí, ktoré by pomohli ekonomike. FED takto uvoľnil až viac ako tri bilióny dolárov.
4.Nespôsobí to infláciu?
Toho sa mnohí boja. Hyperinflácia po tlačení peňazí postihla napríklad Juhosláviu v 90. rokoch či Nemecko v medzivojnovom období. Zatiaľ sa tak nestalo (menej ako 2 percentá). Ale ani sa výrazne nenaštartovala ekonomika.
Tomáš Vasilko