Ako prvé si z neho vyberú Štátne hmotné rezervy.
BRATISLAVA. Detský domov v Topoľčanoch dostáva na oblečenie a obuv pre jedno dieťa 120 eur ročne. Topánky stoja niekoľko desiatok eur, papuče minimálne desať eur.
„Sme nútení kupovať oblečenie v čínskych obchodoch, aby nám to vyšlo,“ vraví riaditeľka domova Viera Miklášová. Staršie deti, ktoré chcú kvalitnejšie a drahšie oblečenie, si naň musia našetriť z peňazí, čo dostávajú.
Topoľčiansky domov podporujú najmä dobrovoľní darcovia. Ak by sa mohol prihlásiť aj o oblečenie či topánky falšovaných značiek, ktoré zhabali colníci, privítal by to. „Takýto tovar by sme brali všetkými desiatimi,“ priznáva Miklášová.
Nie vždy si vyberú
Zákon, ktorý by mal od januára 2014 umožniť rýchlejšie posunúť zadržaný falšovaný tovar na humanitárne účely, musí schváliť parlament. Ak ním prejde, o tovar sa budú môcť prihlásiť nielen detské domovy, ale aj sociálne zariadenia a neziskovky.
„Je efektívnejšie zhabané veci využiť, ako spáliť,“ myslí si Michaela Micháleková, sociálna pracovníčka detského domova Studienka v Bratislave. O záujme detí o takéto oblečenie však pochybuje.
„Ľudia nám nosia obnosené šatstvo, no deti si z neho málokedy niečo vyberú,“ hovorí. Dodáva, že aj deti z domova by chceli nové a značkové veci.
Záujem by mali
Oblečenie a topánky, ktoré zadržali dolníci, by využilo aj občianske združenie Vagus, ktoré pomáha ľuďom bez domova. Dnes sa dostáva k oblečeniu vďaka zbierkam. „Stále to nestačí, šatstvo by sa nám veľmi zišlo,“ vraví Sergej Kára zo združenia.
Posúvanie zabaveného oblečenia charite podľa Káru už funguje v Prahe. „Bezdomovci si tam bežne obúvajú rovnaké 'značkové' tenisky zo zhabaného tovaru,“ dodal.
Oblečeniu by sa potešili aj Dom Márie Magdalény v Žakovciach, ktorý pomáha mladým ženám a opusteným matkám s deťmi či Slovenská katolícka charita, ktorá spravuje charitatívny sklad.
„Chodia k nám nezamestnaní, invalidní dôchodcovia, ale aj mamičky, ktoré si nedokážu zabezpečiť všetko potrebné z materskej,“ vysvetľuje Radovan Gumulák, generálny sekretár katolíckej charity.
Zhabali najmä textil
Najviac zhabaného tovaru pripadá na Colný úrad v Trnave. Do konca augusta zaistil 355-tisíc kusov falšovaného tovaru. Išlo hlavne o textil a obuv, ale aj kuchynské náradie, príbory a voňavky.
„Keby sa tento tovar predal ako originálny, majiteľom ochranných známok by vznikla škoda vyše 16 miliónov eur,“ vraví Iveta Švárna z Colného úradu v Trnave. Zhabané veci sa po dohode medzi predajcami a držiteľmi ochrannej známky zlikvidovali.
Likvidácia tovaru, ku ktorej dôjde pri dohode držiteľa ochrannej známky a majiteľa falšovaného tovaru, na náklady toho druhého, nie je jediným spôsobom, ako naložiť s falšovaným tovarom.
Ten, kto vlastní ochrannú známku už dnes môže dať Finančnej správe súhlas na použitie falšovaného oblečenia na humanitárne účely, vraví Švárna. No predtým musí súd potvrdiť, že ide o falzifikát.
„V minulosti sme už zhabaný tovar dostali. Išlo o čínske sandále, ktoré sa darovali deťom počas misie v Albánsku,“ hovorí Gumulák.
Nový zákon však ráta s tým, že falzifikátmi sa nebude zaoberať súd.
„Pri tovare na domácom trhu sa súhlas súdu vyžadovať nebude. Tovar pod colným dohľadom sa poskytne tretej strane iba so súhlasom poškodeného,“ vraví Marek Ročkár z ministerstva financií.
Prvé budú hmotné rezervy
Skôr, ako štát ponúkne zhabaný tovar detským domovom či neziskovkám, spýta sa, či oň nemá záujem Správa štátnych hmotných rezerv.
Potom bude oblečenie, obuv, ale aj pracie prášky či iný tovar, ktorý treba na zaistenie základných potrieb ľudí v núdzi, rozdávať podľa poradia, v akom sa záujemcovia prihlásia. Finančné riaditeľstvo by malo uverejňovať ponuku tovaru na webe.
Z tričiek budú musieť najskôr vystrihnúť logá
Odborníčka na patentové právo považuje posúvanie napodobenín oblečenia do charity za nezmysel. Ich používanie má aj zdravotné riziká.
BRATISLAVA. Keď budú výrobcovia odevov či obuvi súhlasiť s tým, aby napodobeniny ich výrobkov skončili v detských domovoch, ich používanie bude mať ďalšiu podmienku.
Tí, ktorí si tričká či športovú obuv falšovaných značiek budú chcieť zobrať, sa musia zaviazať, že z nich odstránia ochranné známky.
Tričká s dierami
V lepšom prípade pôjde o odpáranie loga z trička. V horšom prípade by odstránenie ochranných známok mohlo viesť k zničeniu celého výrobku. Chránené totiž nemusí byť len logo, ale aj dizajn topánky či väčšia potlač trička.
„Kto bude takýto odev nosiť? Bude niekto zašívať diery po vystrihnutých ochranných známkach?,“ pýta sa patentová zástupkyňa Dagmar Čechvalová z patentovej a známkovej kancelárie inventa, ktorá rieši problémy s napodobeninami už druhé desaťročie.
Páranie a zašívanie tovaru bude podľa ministerstva financií platiť ten, kto bude falšovaný tovar používať, teda napríklad detské domovy.
Výrobcovia či dovozcovia originálnych značiek odevov a topánok nemusia s posúvaním napodobenín súhlasiť aj z obavy, že charitatívne organizácie sa pokúsia pred odstránením ochranných známok tovar speňažiť.
Zákon preto ráta s tým, že colníci po istom čase detské domovy či charitu navštívia, aby overili, čo s napodobeninami urobili.
Zdravotné riziká overia
„Úmysel môže byť dobrý a táto téma je aj ľúbivá, pretože vláda ide dať niečo na charitu, ale výsledok bude veľmi zlý,“ hodnotí Čechvalová.
Keby sa odev a obuv dali nosiť aj po vystrihnutí loga či potlače, nosenie falzifikátov má aj zdravotné riziká.
„Keď hovoríme o falošnej kozmetike, pracích práškoch a hračkách, to je nezmysel. Používajú sa totiž pri nich nebezpečné farbivá a zmesi,“ varuje.
Dnes môže bezpečnosť odevov či kozmetiky posudzovať Slovenská obchodná inšpekcia. „Pred uvoľnením tovaru na humanitárne účely bude preverený, či je zdravotne vhodný,“ hovorí šéf colníkov František Imrecze.
Kto testy zaplatí?
Zákon predkladá, že colníci posunú testy napodobenín obchodnej inšpekcii. No kto testovanie zaplatí, už zákon nerieši. Očakáva sa, že financovanie testov ošetrí Smer až keď bude zákon v parlamente. (Oprava: Toto tvrdenie nie je pravdivé. Či vôbec bude treba špeciálnu úpravu financovania testov, uvidia úradníci podľa toho, aký bude záujem zo strany charity o falošné odevy.)
Dnes likvidáciu tovaru financujú aj výrobcovia originálneho tovaru, keď chcú tovar rýchlo zničiť. Keď to nesúri, náklady vymáhajú od falšovateľov.
Adam Valček
