Proces schvaľovania stavieb chce ministerstvo skrátiť o sto dní.
BRATISLAVA. Pri výstavbe rodinného domu s rozlohou do 300 štvorcových metrov (m2) už nebude potrebné absolvovať územné aj stavebné konanie.
Podľa nového návrhu stavebného zákona, ktorý predstavilo ministerstvo dopravy, bude stavebník povinný absolvovať len stavebné konanie. Celý proces by sa tak mal skrátiť o tri mesiace.
"Je to o efektívnejšom rozhodovaní ako v súčasnosti, je to tiež o vyššej profesionalite na stavebných úradoch a tiež o poriadku v území," povedal dnes o návrhu zákona na tlačovej konferencii v Bratislave štátny tajomník František Palko.
Rezort výstavby chce novým stavebným zákonom nahradiť 40 rokov starú normu, ktorá bola 32-krát novelizovaná. Nové znenie, ktoré má platiť od 1. júla 2014, prinesie podľa Palka najmä zníženie byrokracie.
Proces má byť kratší o sto dní
Administratívna záťaž sa má podľa slov štátneho tajomníka rezortu znížiť aj pri stavebnom podnikaní. Územné konanie sa totiž spojí s procesom posudzovania vplyvov stavebného projektu na životné prostredie.
V konečnom dôsledku sa tak celý schvaľovací proces skráti zhruba o sto dní.
V rámci snahy o zefektívnenie rozhodovania stavebných úradov chce ministerstvo postupne úplne zrušiť územné konania, pričom jediným schvaľovacím procesom bude stavebné konanie.
V tejto súvislosti však bude potrebné, aby mali všetky obce na Slovensku takzvaný zastavovací plán. Ten však závisí od územného plánu.
"Dnes je právny stav taký, že územné plány majú len tie obce, ktorých počet obyvateľov je viac ako 2000," upozornil Palko a dodal, že podľa nového zákona budú musieť mať územný plán všetky obce do roku 2034.
Ak čiernu stavbu neodstránia, spáchajú trestný čin
Návrh nového stavebného zákona podľa ministerstva umožňuje predchádzať vzniku nepovolených, teda čiernych stavieb.
Zároveň vytvára predpoklady na ich povinné odstraňovanie. V prípade ak stavebník takúto stavbu neodstráni v určenom termíne, dopustí sa trestného činu.
Sprísnia sa tiež sankcie za nepovolenú stavebnú činnosť. Dodatočné povoľovanie čiernych stavieb má trvať len rok od účinnosti zákona.
"Po prijatí nového zákona čierne stavby zmiznú z povrchu zemského, pokiaľ ide o Slovensko. Končíme s inštitútom dodatočného povolenia. Podľa novej úpravy ten, kto neuposlúchne, aby zbúral čiernu stavbu, dopúšťa sa trestného činu," povedal Palko s tým, že v prípade odsúdenia to bude môcť znamenať aj stratu slobody.
Stavebné úrady podľa nového zákona budú mať v prípade zistenia čiernej stavby povinnosť vydať rozhodnutie o zastavení pokračovania vo výstavbe.
Dodávatelia plynu, elektriny a vody budú zároveň povinné odpojiť čiernu stavbu od ich dodávok.
"Stavebný úrad potom zhotoviteľovi nariadi zbúranie stavby. V prípade, že zhotoviteľ i napriek tomu tak nebude konať, v prípade ak ide o právnickú osobu, bude môcť aj stratiť živnostenské oprávnenie, resp. oprávnenie podnikať," upozornil Palko.
Odstránenie nepovolenej stavby bude znášať stavebník alebo zhotoviteľ na vlastné náklady. Ak ani tak nebude čierna stavba odstránená, môže sa uskutočniť jej dražba, pričom nový vlastník bude musieť stavbu odstrániť. Dražba má byť posledný nástroj, ako čiernu stavbu zlikvidovať.
"S vynútiteľnosťou práva v tejto oblasti to myslíme smrteľne vážne, aj v prípade stavieb, ktoré podľa zistení už v súčasnosti pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona možno označiť ako čierne stavby," dodal Palko. Aj ich sa má týkať spomínaný režim až po odstránenie a dražbu nepovolenej stavby.
Vyvlastňovanie za peniaze
Vyvlastňovanie pozemkov napríklad pod diaľnicami či cestami by malo byť o rok už len za finančnú náhradu. Forma zámeny pozemkov, akú dovoľuje súčasný zákon, viac nebude možná.
Takúto novinku navrhuje rezort dopravy v novom vyvlastňovacom zákone, ktorý predstavil na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.
Podľa štátneho tajomníka ministerstva dopravy Františka Palka sa vyjme inštitút vyvlastňovania zo stavebného zákona a bude ho upravovať samostatná právna norma.
Rovnako ako návrh nového stavebného zákona smeruje na verejnú diskusiu.
Do polovice septembra sa k nemu bude môcť vyjadriť široká verejnosť, následne pôjde do legislatívneho procesu a do platnosti by mal vstúpiť od júla budúceho roku.
"Vyvlastnenie bude možné uskutočniť už iba za peňažnú protihodnotu, nie ako hovorí súčasná právna norma, keď bola možná aj zámena," opísal Palko.
Iba vo verejnom záujme
Vyvlastnenie pritom bude podľa jeho slov možné len vo verejnom záujme. Zákon má byť univerzálnou právnou normou z procesného hľadiska. Vecná stránka vyvlastňovania sa bude riešiť v osobitných zákonoch, ktoré sa dotýkajú rôznych rezortov.
Finančná protihodnota za pozemok, ktorý sa bude vyvlastňovať, sa určí znaleckým posudkom. Podľa prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Zsolta Lukáča stavebníci v takejto úprave nevidia žiadnu prekážku.
Naopak, proces by sa mohol podľa neho zjednodušiť, keďže určenie finančnej protihodnoty bude ľahšie ako hľadanie pozemku s podobnými kvalitatívnymi rozmermi a možnosťami.
