BRATISLAVA. Tereza Szalaiová z Galanty ukončila strednú odbornú školu, Zuzana Slaninová z Prešova Ekonomickú univerzitu v Košiciach. Obe sú na úrade práce evidované ako nezamestnané absolventky škôl.
„Rozoslala som množstvo životopisov na pracovné pozície,“ vraví Tereza. V Galante si hľadá administratívnu prácu, zatiaľ márne, nedostala žiadnu pozvánku na pohovor.
Firmy sa zaujímajú o ľudí, ktoré majú vysokú kvalifikáciu a niekoľkoročnú prax.
„Ako ju mám získať, ak sa mi ani neozvú?“ pýta sa Tereza. Nároky pritom nemá vysoké, pýta si niečo vyše minimálnej mzdy: 400 eur.
Firmy chcú ľudí s praxou
- Európska únia vyčlenila na dva roky 8 miliárd eur,
- mali by ísť do štátov, kde je bez práce aspoň 25% mladých ľudí,
- Slovensko by z tejto sumy malo dostať 80 miliónov eur.
Zuzana Slaninová je síce o päť rokov staršia a má vysokoškolský diplom, ale je na tom podobne ako Tereza. Ráno vstane, zapne počítač a kontroluje, či na jej ponuky nejaká firma zareagovala.
„Každý deň zasielam e-maily do reklamných agentúr, bánk či poisťovní,“ tvrdí.
Z bánk dostáva automatické odpovede s poďakovaním za záujem a vysvetlením, že si vybrali vhodnejšieho uchádzača. Ďalšie firmy sa jej neozvali vôbec.
Zuzana prácu potrebuje, aby sa mohla osamostatniť. „Chcela by som aspoň 500 eur, ale som ochotná ísť aj nižšie,“ tvrdí. Hľadanie práce jej uberá veľa síl.
„Spolužiaci dovolenkujú, hľadanie práce ich ešte len čaká. Až na výnimky, ktoré si nájdu prácu po známostiach,“ hovorí a dodáva, že je to bežná prax na východe Slovenska.
Keď začínala s oslovovaním firiem, zamerala sa na tie v Prešove a Košiciach. „Teraz už reagujem aj na ponuky práce z Bratislavy. Nemám inú možnosť,“ vraví Zuzana.
Miliardy nemusia stačiť
V európskych krajinách chodí na úrady práce 26 miliónov ľudí. Z nich 5,6 milióna patrí do tej kategórie ako Tereza a Zuzana, majú menej ako 25 rokov.
U nás je bez práce každý tretí človek do 29 rokov. Prácu si hľadá až polovica mladých Španielov, 60 percent Grékov.
Brusel považuje vysokú nezamestnanosť mladých za akútny problém. Preto ho vo štvrtok riešili lídri Európskej únie.
Únia sa už rozhodla pre silnú dotačnú politiku. Na najbližšie dva roky vyčlenila osem miliárd eur, pre desiatku štátov, kde bez práce je najmenej 25 percent mladých.
Medzinárodná organizácia práce v Ženeve tvrdí, že suma, ktorú vyčlenila Únia, je len zlomkom toho, čo v praxi chýba. Aby trh pocítil úľavu, je potrebných až 20 miliárd eur.
K nám má ísť 80 miliónov
Z osemmiliardového balíka by sa malo Slovensku ujsť najmenej 80 miliónov eur. Potvrdil to premiér Robert Fico s tým, že cieľom je, aby si nezamestnaní do štyroch mesiacov našli prácu, rekvalifikovali sa alebo vzdelávali.
Vláda chce preprogramovať nevyčerpané eurofondy na ďalšie roky. Ak by to neurobila, hrozilo by, že prepadnú do úniovej pokladnice.
Nejde o malé sumy, ale o 300 miliónov eur. Peniaze určené na rok 2011 by sa mohli čerpať do roku 2014, peniaze na rok 2012 až do roku 2015. Financovať z nich sa budú projekty, kde by sa mladí ľudia do 29 rokov zamestnali.
Záujem je väčší
Vláda už koncom minulého roka presunula na podporu mladých v rámci dvoch národných projektov 70 miliónov eur. Šlo o peniaze, ktoré sa nevyčerpali na projekty modernizácie škôl, podpory vzdelávania či reformy systému vzdelávania.
Z presunutých peňazí sa mala zabezpečiť práca pre 12 500 mladých ľudí. Štát prepláca jeden rok plat mladému človeku vo výške minimálnej mzdy vrátane odvodov, zvyšok doplatí firma, ktorá sa zaviaže, že po ukončení dotácie si nechá mladého zamestnanca vo firme ďalších šesť mesiacov.
„Záujem je mimoriadny. Zazmluvnených je už 8000 pracovných miest,“ potvrdil hovorca ministerstva práce Michal Stuška.
Aj ministerstvo hospodárstva potvrdilo, že žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z eurofondov na zamestnávanie ľudí do 29 rokov niekoľkonásobne prevýšili možnosti dvoch uzatvorených výziev.
V gastronómii berú ľudí bez kvalifikácie a zmluvy
Vysoká miera nezamestnanosti firmám umožňuje, aby využívali na prácu ľudí, ktorým nezaplatia, tvrdí nezamestnaný VLADIMÍR JANOTÍK (32) z Bratislavy.
Ste mladý nezamestnaný, no podpora Bruselu sa vás netýka, lebo máte 32 rokov a budú sa dotovať miesta len pre ľudí do 29 rokov. Ako to vnímate?
„Namiesto toho, aby riešili celoplošne zásadné chyby, vymýšľajú podpory pre niektorých zamestnancov a niektorých zamestnávateľov. Nevidím logiku takého opatrenia. Namiesto toho, aby sa liečilo choré prostredie, niektorým pacientom prisunieme stoličku, aby si na chvíľu oddýchli.“
Ste vyučený čašník, je také ťažké si nájsť prácu?
„V gastronómii čoraz radšej zamestnávajú ľudí bez kvalifikácie a zmluvy, hlavne študentky. Často firma opakuje inzerát o prijatí kuchárov, čašníkov a barmanov každý týždeň. Na skúšku zamestnáva jedného po druhom, nedostanú zmluvu a často ani zaplatené za prácu na pár dní. Pre zamestnávateľov je to super systém. “
Je bežné, že zamestnanci pracujú načierno?
„Áno, viem o tom, aj keď väčšina zamestnávateľov je seriózna. Stane sa, že zmluvu aj zamestnávateľ uzavrie, ale len na minimálnu mzdu, tí najšetrnejší ju dajú na polovičný úväzok. Zvyšok vyplatia na ruku.“
Majitelia reštaurácií tak šetria na odvodoch...
„V zásade by šéfkuchárovi dali miesto, kde by si zarobil aj 1400 eur v čistom, ale prihlásili by ho iba na minimálnu mzdu. Majú tak prihlásených viacerých. O peniaze nepríde len štát, ale aj zamestnanec. Problémy má s dovolenkou, podporou v nezamestnanosti a v budúcnosti aj s dôchodkom. “
Poskytuje podľa vás vysoká nezamestnanosť väčší priestor pre manipulácie a šetrenie na mzdách?
„Našiel som si zaujímavé miesto barmana a recepčného v posilňovni. Tešil som sa, snažil som sa. Termín výplaty sa minul a stále som nemal ani zmluvu, ani peniaze. Robil som tak nútene 40 dní bez prihlásenia na úradoch, bez zmluvy a peňazí. Po rôznych peripetiách som sa k peniazom dostal, ale povedali mi, že som skončil. Nepoučil som sa. Vyše dva mesiace som pomáhal pri otvorení ďalšej posilňovne. Keď ju otvorili, dali mi podpísať nie pracovnú zmluvu ako sľúbili, ale dohodu. Pár hodín po podpise dohody mi vedúca povedala, že by to so mnou nešlo, lebo lepší bude dievčenský kolektív. Nezaplatili mi nič. Takýto zamestnávateľ nemusí hľadať lacné pracovné sily – má ich zadarmo."
Jozef Tvardzík