Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME
ATÉNY, BRATISLAVA. Všetko trvalo len zopár hodín. Šokujúce rozhodnutie gréckej vlády zrušiť verejnoprávnu grécku televíziu a rozhlas (ERT) a vyhodiť všetkých vyše 2600 zamestnancov oznámili v utorok poobede.
O jedenástej hodine večer obraz aj zvuk na známych kanáloch zmĺkol.
Riaditeľ ERT Emilios Latsios žiadal už bývalých zamestnancov, aby opustili budovy. Inak ich za nelegálny pobyt na cudzom pozemku môžu zatknúť.
Jednoducho absurdné
Rozhodnutie vlády, ktorá verejnoprávne médiá zrušila – podľa Guardianu jediný známy prípad v povojnovej histórii Európy – vládnym nariadením, však zamestnanci odmietli prijať.
Zostali v budovách televízie a s odporom sa včera snažili pokračovať vo vysielaní cez internet či kanál, ktorý im poskytla Komunistická strana.
Prekvapujúci krok odmietajú aj obyčajní Gréci. Podľa AP včera sledovali v kaviarňach aj doma vysielanie cez internet.
„Som nahnevaná, je to veľká strata,“ povedala Aténčanka Eytixia Kazianiová.
Zamestnanci dostali podporu od kolegov novinárov (televízne správy budú štrajkovať dva dni, vo štvrtok nevyjdú ani noviny) aj od hlavných odborov, ktoré vyhlásili štrajk. Podporili ich aj medzinárodné novinárske organizácie.
„Tieto plány sú jednoducho absurdné. Je to veľká rana pre demokraciu,“ povedal podľa portálu Ekathimerini prezident Európskej federácie novinárov Mogens Blicher-Bjerregard.
Zbytočne veľká
Hovorca vlády Simos Kedikoglou – mimochodom, bývalý novinár ERT – povedal, že hlavným dôvodom je prezamestnanosť a netransparentnosť vedenia.
„Gréci platia za ERT, ktorá má trikrát, niekde dokonca až osemkrát viac zamestnancov, ako potrebuje,“ povedal Kedikoglou.
„Hovoríme o spoločnosti, ktorá má šesť rôznych účtovných oddelení, čo spolu nekomunikujú,“ dodal pre Financial Times. ERT podobne ako na Slovensku financujú ľudia cez poplatky podobné konce- sionárskym u nás. Mesačne platia 4,20 eura.
Celkový rozpočet predstavuje tristo miliónov eur. To však nie je výnimočne veľa. Na porovnanie rozpočet Českej televízie s tromi tisíckami zamestnancov je 270 miliónov eur (Česko má zhruba toľko obyvateľov ako Grécko).
Grécka vláda hovorí, že verejnoprávne médiá opätovne spustí. Neoznámila presne kedy, no hovorí sa o lete.
Už majú aj nový názov NERIT SA – Nová grécka televízia, internet a rozhlas. Má byť oveľa štíhlejšia – má mať asi 1200 zamestnancov a tretinový rozpočet (sto miliónov eur). Slovenská RTVS má výdavky asi 120 miliónov eur.
„Niet pochýb, že ERT potrebuje radikálnu zmenu. Ale úplne inak, ako vypnúť verejnú značku s takou históriou,“ napísal pravicový denník To Ethnos.
Je to ako štátny prevrat, tvrdí novinárka
O výpovedi sa dozvedela len pár hodín pred koncom. Spolu s kolegami bola odhodlaná brániť budovu aj proti polícii. „Budeme bojovať za grécku verejnoprávnosť,“ hovorí redaktorka ERT zahraničných správ RENA DIMITRIOUOVÁ.
Ako zareagovali zamestnanci gréckej štátnej televízie na rozhodnutie vlády vypnúť ju hneď?
„Stále sme šokovaní. Oficiálne to oznámili až v ten deň, v utorok. Pred dvoma týždňami síce vyšiel v jednych novinách článok o možnom zatvorení verejnoprávnej televízie a rádia, neverili sme však, že sa to stane. Bez predchádzajúceho oznámenia vyhodili 2600 ľudí, proste sa tak rozhodli a urobili to. Pre nás je to ako štátny prevrat. A viete, čo to znamená v Grécku.“ (Junta sa zmocnila vlády v krajine v roku 1967, pozn. red.)
Kde sa momentálne nachádzate?
„Vo svojej kancelárii, teda vo svojej bývalej kancelárii. V budove televízie je stále veľa ľudí. Potrebujeme teraz vašu podporu.“
Vysielate aj naďalej?
„Snažíme sa. Naše frekvencie sú momentálne vyp-nuté, no snažíme sa vysielať cez kanál Komunistickej strany a tiež cez internet.“
Vláda hovorí, že zatvára pre prezamestnanosť a nedostatok transparentnosti v manažmente televízie. Súhlasíte?
„Ale veď to sú ich vlastní ľudia. Hlavný manažment v Grécku vždy dosadzovali politici.“
Bolo to cítiť aj na vysielaní?
„Vždy sme sa snažili byť nezávislí, ale tlaky tam občas boli.“
Koľko ľudí už počas krízy prepustili?
„Asi 20 až 30 percent. Platy nám klesli o 35 až 60 percent. Ja napríklad pracujem v televízii 21 rokov a môj mesačný plat je momentálne tisíc eur v čistom.“
Čo teraz chcete robiť?
„Polícia sa ešte nepokúsila vyhnať nás odtiaľto. Budeme brániť našu budovu, budeme bojovať za verejnoprávnu televíziu v Grécku.“
Sloboda slova padá dole
V slobode novinárov kleslo Grécko za rok o 14 miest. Horšie v Únii sú na tom len Bulhari.
BRATISLAVA. S krízou prišli pre grécke médiá tvrdé časy. Grécko je v rebríčku Reportérov bez hraníc v súčasnosti na 84. mieste.
Horšie je na tom z krajín Európskej únie len Bulharsko. Na porovnanie, Slovensko je na 26. mieste.
Gréci pritom za rok spadli o 14. priečok. Ešte v roku 2003 boli v rebríčku na 31. mieste.
„Spoločenské a profesionálne prostredie je pre novinárov, ktorí sú vystavení verejnému obviňovaniu a násiliu od extrémistov z oboch strán, katastrofálne,“ napísali v správe Reportéri bez hraníc o Grécku.
Verejným médiám Európa verí
Vo všetkých významných krajinách verejnoprávne médiá fungujú. Mnohé sú predimenzované, no majú zmysel, hovorí analytik.
BRATISLAVA. Verejnoprávne médiá sú bežné v každej západnej krajine. Vo väčšine z nich práve ony spustili televízne či rozhlasové vysielanie.
„Myslím, že na všetkých významných trhoch verejnoprávne médiá fungujú. Na podobný príklad ako v Grécku si nepamätám. Maximálne obmedzovali ich činnosť s ohľadom na zásah do komerčného sektora,“ hovorí mediálny analytik a šéfredaktor etrend.sk Tomáš Cwitkowics.
Majú ju aj Američania
Verejnoprávna televízia funguje aj v Spojených štátoch, aj keď je to trochu iný prípad.
„PBS sa okrem štátneho príspevku vo veľkej miere spolieha na priame dotácie od firiem a ľudí, čiže nie poplatky,“ dodáva Cwitkowics.
Grécka ERT vznikla (ako rozhlas) v roku 1938. V roku 1950, keď založili Európsku vysielaciu úniu, patrila medzi 20 zakladajúcich členov. Tvorilo ju päť televíznych kanálov, 29 rozhlasových staníc a niekoľko webových stránok.
Už v posledných rokoch došlo k znižovaniu jej rozpočtu, s čím súviselo prepúšťanie a znižovanie miezd. Ako sa píše na stránke únie, televízii klesol od roku 2008 rozpočet.
Zvykli si na luxus
„Hlavný problém médií verejnej služby v mnohých krajinách je určite ich predimenzovanosť. Historicky vychádza zo stavu trhu, keď ešte neexistovali súkromné médiá,“ dodáva Cwitzkowics. Myslí si však, že aj v súčasnosti majú takéto médiá zmysel.
„Mali by vyrábať dokumenty, magazíny, vzdelávacie a detské programy, ktoré súkromný sektor nemá dôvod vyrábať.
„Nevidím však zmysel, aby vyrábali programy, ktoré vysielajú aj komerčné televízie bez pridanej hodnoty, ako sa to deje v STV,“ dodal.