Poslanci, ktorí pretlačili zmenu zdaňovania dlhopisov, nevedeli, čo vlastne presadili.
BRATISLAVA. Investíciu do hypotekárnych záložných listov či podnikových dlhopisov môže odradiť vyššia byrokracia.
Tisícky investorov, ktorí sú fyzickými osobami, už nebudú platiť 19-percentnú zrážkovú daň, ale budú musieť daň priznávať v daňovom priznaní na budúci rok v marci.
Táto zmena zákona o dani z príjmov sa vo výboroch dostala do novely colného zákona. Na poslednú chvíľu a bez pripomienkového konania ju tam vložil finančný výbor parlamentu.
„Problém to spôsobí najmä bankám, ktoré predávajú hypotekárne záložné listy obyčajným ľuďom,“ tvrdí šéf vládnej Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek.
Banky sa obávajú, že povinnosť daňového priznania odradí ľudí od kupovania hypotekárnych záložných listov. Tie musia banky zo zákona predávať v objeme, ktorý zodpovedá poskytnutým hypotékam.
Dosah na vyššie úroky
- novela zákona o dani z príjmov by mala platiť od 1. júla (pôvodný termín bol 1. máj),
- bola včlenená do colného zákona,
- ruší sa ňou zrážková daň, ktorú platia fyzické osoby (investori), NBS a Fond národného majetku za výnosy z HZL, podnikových či komunálnych dlhopisov.
Slovenská banková asociácia upozorňuje, že pätinu hypotekárnych záložných listov vlastnia malí investori – fyzické osoby.
Preto varuje, že to spôsobí menší záujem o hypotekárne listy, čo napokon predraží aj samotné hypotéky.
Kým vo VÚB sa počet ľudí, ktorí investovali do HZL, odhaduje rádovo v stovkách, v Slovenskej sporiteľni je to až 15-tisíc klientov.
„Ročné objemy investovaných peňazí v týchto produktoch sa pohybujú v desiatkach miliónov eur,“ tvrdí hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer.
Banka tvrdí, že v navrhovanej zmene je zarážajúci nielen spôsob, akým je navrhnutá, ale aj to, že pôsobí retroaktívne, teda týka sa klientov, ktorí už hypotekárne záložné listy nakúpili.
Majiteľom hypotekárnych listov okrem povinnosti podať daňové priznanie pribudne aj povinnosť platenia zdravotných odvodov zo zisku z držania týchto cenných papierov.
Zrušenie zrážkovej dane môže napokon spôsobiť aj opačný efekt, ako si štát želal. „Pri zrážkovej dani má štát istotu, že daň dostane automaticky a navyše nemusí čakať na budúci rok, keď sa odovzdajú priznania,“ tvrdí Karel Pluhař zo spoločnosti Akont Trust Company.
Podľa neho sa tak daňovníkovi umožní, aby si príjem z dlhopisov včlenil do daňového priznania a dokáže ho tak daňovo optimalizovať.
Výbor o novele nevie
Prečo sa novela zákona dostala do iného zákona na poslednú chvíľu, nevedel vysvetliť z finančného výboru ani Jozef Kollár (Liberálna dohoda), ani Daniel Duchoň (Smer), ktorý mu šéfuje.
Zhodli sa, že šlo o požiadavku rezortu financií. Obaja tvrdili, že zrušenie zrážkovej dane sa dotkne len štátnych dlhopisov, čo už zmenil zákon od januára.
O tom, že sa to týka aj hypotekárnych záložných listov a iných dlhopisov, nevedeli, hoci novelu včlenili do zákona pred schválením.
„Od 1. 1. 2013 sa výnosy zo štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok u fyzických osôb zdaňujú podaním daňového priznania. Týmto spôsobom sa navrhuje postupovať v prípade podnikových a komunálnych dlhopisov,“ tvrdí ministerstvo.
Iné dôvody ministerstvo neposkytlo a zopakovalo len výhodnosť zrušenia zrážkovej dane pre štátne dlhopisy: zníženie nákladov pre emitentov, vyššiu atraktivitu emisií na zahraničných trhoch a že je to štandard v Únii.