Lotyšsko vstupuje do eurozóny budúci rok. Pre Rusov bude vstupnou bránou pre investície.
BRATISLAVA. Lotyšsko je známe aj ako Švajčiarsko Pobaltia.
Posledný mesiac sa skloňuje ako top destinácia, kam ukryjú miliardy ruskí oligarchovia, ktorí stratili dôveru v ruský systém a cyperský daňový raj.
Medzinárodná ratingová agentúra Moody`s minulý týždeň varovala, že lotyšské banky majú nebezpečne vysoký podiel zahraničných vkladov práve z postsovietskeho priestoru, hlavne z Ruska.
Kým vklady zo zahraničia za posledné dva roky vzrástli o 32 percent, domáce úspory naopak klesli o dve percentá.
Odlev sa môže zrýchliť
- 1. januára 2014 sa stane 18. členom eurozóny,
- polovica vkladov v lotyšských bankách je zo zahraničia, hlavne z Ruska,
- na atraktívnosti tejto krajine pridáva, že každý, kto si v nej uloží do banky minimálne stotisíc latsov (143-tisíc eur), získava povolenie na pobyt,
- v roku 2008 krajina čelila kríze pre bankový sektor, ekonomika sa prepadla o 20 percent HDP.
Korupcia v Rusku a záchrana Cypru môžu presun ruských miliárd podľa agentúry ešte urýchliť.
Už teraz vklady mimo Lotyšska tvoria polovicu všetkých vkladov, z toho 80 až 90 percent tvoria úspory z Ruska, tvrdí Medzinárodný menový fond.
Od oligarchov ide pritom o logický krok. Lotyšsko sa od januára budúceho roka stane osemnástym členom eurozóny.
Ponúka im výhody – stabilitu západoeurópskych bánk a rozšírený ruský jazyk.
„Vklady zo zahraničia sú menej stabilné ako domáce. Neexistujú silné väzby na hostiteľský bankový systém a riadia sa nepredvídavými politickými trendmi,“ povedal pre televíziu Bloomberg analytik Moody's Simon Harris.
Pred prílevom ruského kapitálu pred mesiacom varovala aj Európska centrálna banka.
„Aby bolo jasné, naši lotyšskí priatelia by nemali po vstupe do eurozóny poskytnúť útočisko ruským peniazom z Cypru,“ cituje agentúra Reuters svoj zdroj.
V ten deň napísal premiér Valdis Dombrovskis na sociálnej sieti Twitter, že Lotyši „nebudú súťažiť o vklady, ktoré unikli z Cypru“ a už má na ne pripravenú bankovú reguláciu a prísny dohľad.
ECB sa obáva, že krajina padne do krízy, ktorú zažila v roku 2009. Tú spôsobila hrozba krachu bánk, ktorým k nezdravému rastu pomohol prílev zahraničného kapitálu.
Domácnosti si brali hypotéky a iné úvery najmä v zahraničných menách, hoci zarábali v lotyšských latsoch. Bublina praskla, mena sa prudko oslabila a klienti bánk nemali na splátky. Ceny nehnuteľností klesli za rok o 40 percent.
Vláda zaviedla tvrdé škrty, prepustila 30 percent úradníkov, o štvrtinu znížila platy vo verejnej správe a zrušila polovicu úradov.
Chýbajúce zákony
Kým pred štyrmi rokmi Lotyšom kleslo HDP o 20 percent, dnes patrí s rastom okolo piatich percent k lídrom v Únii.
Výsledkom opatrení bolo zníženie bankového sektora na 130 percent HDP a začal sa monitoring bánk – niektoré z nich boli obviňované z prania špinavých peňazí.
Lotyšsko však nemá prijaté smernice ani systém hľadania klientov. Hrozí, že v ňom nájdu úkryt aj nelegálne získané peniaze z centrálnej Ázie a Afriky.
História sa vracia – niektorí Rusi na Cypre priznali, že im bankári z Lotyšska ponúkli svoje služby – šlo o bankárov z menších privátnych bánk, ktoré tvoria asi pätinu bankového sektora.
Niektoré z transakcií pre podozrenia z prania špinavých peňazí lotyšský regulátor stopol.
Lotyšský minister financií Andris Vilks pre portál Baltictimes.com povedal, že z Cypru zaznamenali len malý prílev nových vkladov, ten tvorí asi 10 až 15 percent.