KOŠICE. Samosprávy budú mať naďalej možnosť zakázať geologický prieskum rádioaktívnych nerastov vo svojich katastroch.
Na stretnutí s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) to garantoval minister životného prostredia Peter Žiga (Smer).
„Znamená to, že v tejto oblasti zostáva v zákone zachovaný súčasný stav,“ uviedol hovorca rezortu Maroš Stano.
Podľa novely geologického zákona, ktorý pripravilo ministerstvo, obce a mestá mali túto právomoc stratiť.
Rezort dostal k návrhu takmer 220 pripomienok, z toho 53 zásadných. Veľká časť sa týka práve zmeny legislatívy pri vydávaní oprávnení na geologický prieskum ložísk s rádioaktívnymi horninami.
Spokojné obce
Predseda ZMOS Jozef Dvonč zachovanie právomoci samospráv víta. „Obce boli znepokojené návrhom novely. Sme radi, že rezort akceptoval zásadné požiadavky miest a obcí Slovenska uplatnené v pripomienkovom konaní.“
Legislatívny proces novelizácie geologického zákona pokračuje rozporovým konaním. „ZMOS bude i naďalej sledovať kreovanie zákona a chrániť práva a záujmy svojich členov,“ dodal Dvonč.
Zo stretnutia odchádzal spokojný aj košický primátor Richard Raši (Smer). „To, že právo veta nakoniec ostane v rukách samospráv, nám dáva možnosť reagovať na potreby občanov. Veľmi oceňujem korektný prístup ministra životného prostredia a dohodu, ku ktorej sme dospeli.“
Hromadná pripomienka
Hromadnú pripomienku proti novele, ktorú pripravili ochranári z Greenpeace, podpísalo približne 6500 občanov.
"Vyhlásenie ministra životného prostredia Petra Žigu, že kompetencie samospráv v oblasti vyhlasovania geologických prieskumných území na rádioaktívne nerasty zostanú zachované v dnešnej podobe, jednoznačne vítame. Sme radi, že ministerstvo vypočulo hlas samospráv, environmentalistov a občianskej verejnosti," povedal riaditeľ Greenpeace Slovensko Juraj Rizman.
Právo veta pre samosprávy schválil parlament v roku 2010. Novele predchádzala doteraz najväčšia ekologická petícia na Slovensku.
Aktivistom Greenpeace sa podarilo v rokoch 2006 až 2009 získať proti ťažbe uránu na Slovensku približne 113-tisíc podpisov.
Zavádzanie
Novelu geologického zákona aj s obmedzením právomocí samospráv, naopak, podporujú členovia Slovenskej baníckej spoločnosti (SBS) a Asociácie ložiskových geológov (ALG). Hromadnú pripomienku podpísalo 2500 ľudí.
Podľa člena prezídia SBS Ladislava Lučivjanského signatármi sú aj odborníci zo Slovenskej akadémie vied a vysokých škôl, či zástupcovia laickej verejnosti.
„Vyjadrili názor, že väčšina obcí nedokáže odborne posúdiť problematiku a zaujať adekvátne stanovisko,“ zdôraznil Lučivjanský.
Ako uviedol, nie všetky samosprávy majú odbory životného prostredia a odborníkov, ktorí by mohli kvalifikovane oponovať.
Podľa Lučivjanského geologický prieskum podložia je nevyhnutný pre tvorbu územných plánov. Môže zabrániť napríklad výstavbe domov na územiach s prírodnou rádioaktivitou.
„Tvrdenie Asociácie ložiskových geológov je zavádzajúce,“ hovorí spoluautor novely z roku 2010, ktorá dávala samosprávam právo veta, právnik Jozef Šuchta.
Ako uviedol, platný zákon neumožňuje obciam vyjadrovať nesúhlas k prieskumu svojvoľne, teda z akýchkoľvek dôvodov, ale len na základe schválených priorít územného plánu.
„Prípravu územného plánu, aj v prípade menších obcí, musí zabezpečiť vysoko odborná organizácia, takzvaný obstarávateľ, ktorý má dostatočné odborné vedomosti aj z tejto problematiky. Zložitý proces, ktorý obvykle trvá viac ako rok, majú právo pripomienkovať všetky dotknuté orgány, vrátane geologickej sekcie ministerstva životného prostredia.“
