Nebanková spoločnosť zahltila sudcov žalobami. Šéfka Ústavného súdu hovorí o šikane.
BRATISLAVA. Tisíce exekučných konaní, k tomu zhruba 43-tisíc žalôb o náhradu škody voči štátu na okresných a krajských súdoch.
Tristovka dovolaní na Najvyššom súde. Vyše desaťtisíc sťažností na Ústavnom súde, kde ku koncu februára pribudol zhruba rovnaký počet doplnení.
Taký je približne odpočet súdnych sporov nebankovej spoločnosti Pohotovosť, ktorá zavalila prácou zrejme každú súdnu inštanciu v krajine.
Zavalené súdy
- exekútor je bývalým zamestnancom firmy,
- nerešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu;
- pohľadávky jej priznáva pochybný rozhodcovský súd;
- vo veľkom množstve neuviedla ročnú percentuálnu mieru nákladov, čím porušila práva spotrebiteľov;
- vymáha neprijateľné sankcie 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne;
- vymáha administratívny poplatok dve tretiny;
- díleri majú pokyn, aby sa vyznačoval účel pôžičky tak, aby nešlo o spotrebiteľský úver;
Zdroj: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa
„Ústavný súd vníma takéto hromadné podania a predovšetkým ich doplňovanie za šikanózne a hraničiace so zámerom úmyselne paralyzovať predovšetkým jeho rozhodovaciu činnosť,“ verejne hovorí šéfka súdu Ivetta Macejková.
Na súde robia dohodári, zamestnanci už agendu nestíhali evidovať.
Sťažnosti na spoločnosť počuť aj od sudcov všeobecných súdov, ktorí naznačujú možný kolaps. Ten sa týka najmä exekučnej agendy.
Ministerstvo spravodlivosti o takej hrozivej situácii zatiaľ oficiálne nehovorí. Súdy podľa hovorkyne Jany Zlatohlávkovej vybavujú agendu priebežne v súlade s právnymi predpismi.
Na začiatku kolotoča súdnych sporov boli klienti, ktorí neboli schopní splácať pôžičky od nebankovky. Na rad prišli návrhy na exekúcie. Súdy zavalili exekučné konania a tie mnohé tieto návrhy stopli.
Ministerstvu spravodlivosti tak vlani v apríli začali chodiť predžalobné výzvy. Pohotovosť žiadala odškodnenie za nesprávny postup súdov, nezákonné rozhodnutia aj prieťahy.
Keď s výzvami neuspela, začala podávať žaloby na štát. Súčasne žiadala, aby o nich nerozhodovali súdy, ktorých sudcovia vraj pochybili.
Krajské súdy týmto návrhom nevyhoveli, vylučujú len sudcov, ktorí zamietali exekučné konania. A tak prišli sťažnosti na Ústavný súd.
V januári ústavní sudcovia jednu zo sťažností zamietli. Pohotovosti okrem iného vytkli, že sa najskôr nedomáhala svojho práva dovolaním na Najvyššom súde.
Toto rozhodnutie podľa hovorkyne Anny Pančurovej vyvolalo desaťtisíc doplnení sťažností. Konkrétne neuviedla, čoho sa týkajú.
Ide o milióny
Nehovorí to ani Pohotovosť, ktorá so SME nekomunikuje. Jeden z konateľov Jaroslav Fuchs to zdôvodnil „predchádzajúcou problematickou komunikáciou a uvedením nepravdivých informácií v článku“.
Na žalobách od štátu chce Pohotovosť získať minimálne 57 miliónov eur. Všetky nároky nie sú sčítané. Nemusí ísť ani o koncové číslo, pretože žaloby môžu ešte pribúdať.
Hromadne pribudli žaloby na súdoch v rovnakom termíne, koncom septembra. Fuchs nevysvetľuje, prečo práve vtedy. Fakt je, že spoločnosť ešte nemusela platiť súdne poplatky, ktoré ministerstvo pri tomto druhu žalôb zaviedlo od októbra.
Ministerstvo akýkoľvek nárok spoločnosti odmieta.
„V jednotlivých súdnych konaniach budeme vždy dôsledne obhajovať záujmy štátu a daňových poplatníkov,“ sľubuje hovorkyňa Jana Zlatohlávková.
Niektoré okresné súdy už žaloby spoločnosti aj zamietli. Rozhodnutia nie sú zatiaľ právoplatné.
Zákony bez lepšej kontroly klienta neochránia
Kým nezačnú konať aj trestné orgány, štát si s nebankovkami neporadí.
BRATISLAVA. „Ak Pohotovosť funguje napriek tomu, čo stvára na finančnom trhu, štát jednoznačne zlyhal,“ hovorí Eliška Ščasná zo Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa.
Ľuďom radí jediné: nepožičiavať si. „Je to obrovské riziko a domnievame sa, že ide o štátom tolerovanú úžeru,“ dodáva.
Sudca Peter Straka pôsobil na ministerstve spravodlivosti a zaoberal sa ochranou spotrebiteľa. Hovorí, že zákony sú nastavené dobre, no recidíve neprijateľných zmluvných podmienok často nezabránia.
Straka aj ministerstvo spravodlivosti vidia nečinnosť orgánov zodpovedných za dodržiavanie pravidiel na finančnom trhu.
„Nijaký zákon nemôže zabrániť prípadným nečestným úmyslom spoločností poskytujúcich úvery a pôžičky spotrebiteľom,“ tvrdí hovorkyňa ministerstva Jana Zlatohlávková.
Do budúcnosti chce posilniť ochranu slabšej zmluvnej strany novelou zákona o rozhodcovskom konaní aj exekučného poriadku.
„Ak je pravda, že sa úvery poskytujú za cenu nad sto percent a poskytujú sa ľuďom v tiesni, natíska sa otázka, ako je to s aplikáciou trestného činu úžery a trestných činov na ochranu spotrebiteľov,“ naznačuje Straka ďalší problém – nečinnosť trestnoprávnych orgánov.
O ich postoji napovedá výrok bývalého šéfa prokurátorov Dobroslava Trnku.
„Tí ľudia si musia dávať pozor, nemôžu hocikedy, za hocijakých podmienok hocičo podpísať,“ povedal o klientoch týchto spoločností.
Ak ide o spotrebiteľov, konať môže Slovenská obchodná inšpekcia. Od roku 2006 na Pohotovosť prišlo päťdesiat podnetov a spravili 26 kontrol. Osem pokút ju stálo takmer 58-tisíc eur.
Mnohí sa však na ochranu spotrebiteľa spoľahnúť nemôžu. Ako účel pôžičky museli totiž označiť podnikanie. Túto praktiku sa už snažili súdy stopnúť.
Prišli aj na snahu Pohotovosti presunúť v prípade neúspešných exekúcií pohľadávky na inú spoločnosť. Tá potom začala klientom rozposielať správy, že im hrozí dražba.
To, že nebankovka na ten majetok podľa súdu nemá nárok, opomenula.
Do pochybných praktík sa zapojili aj advokáti. Pri zmluvách s Pohotovosťou museli klienti podpisovať splnomocnenie pre určeného advokáta. Ten mohol v prípade dlhu v mene klienta podpísať notársku zápisnicu či záložnú zmluvu.
V roku 2009 advokátska komora jedného z členov za to potrestala – dostal verejné napomenutie. Advokát sa bránil, že záložnú zmluvu na byt klienta podpísal v jeho záujme. Vraj potom zlepšil platobnú disciplínu.
Či takých prípadov riešila komora viac, nepovedala.
