BRATISLAVA. Pacienti či poisťovne nevedia z informácií, ktoré štát žiada, povedať, či sú ambulancie, či nemocnice kvalitné.
A to aj napriek tomu, že ministerstvo zdravotníctva na vláde presadilo rozšírenie hodnotiacich kritérií.
Pribudli tri, ktoré sa týkajú jednotky intenzívnej starostlivosti.
Spolu ich je 43. Rozšírila sa aj škála hodnotenia, namiesto troch má byť päť stupňov.
Dôvera: Neukážu dobrých
- skríning krčka maternice;
- preventívne prehliadky;
- zubné kazy;
- úmrtnosť, celková, ale aj diagnózach ako infarkt, mŕtvica, zlomenina stehennej kosti či materská úmrtnosť;
- preloženie na jednotku intenzívnej starostlivosti;
- opätovná hospitalizácia do 30 dní od prepustenia;
- opätovná operácia rovnakej veci.
Poisťovne, ktoré vyhodnocujú spĺňanie kritérií, ich rozšírenie vítajú.
Nevie sa však podľa nich určiť, či je nemocnica, či ambulancia kvalitná, upozorňuje Dôvera.
„Takmer všetci poskytovatelia – 95 percent – podľa nich dosahujú štandardnú úroveň,“ povedala Monika Šimunová z poisťovne.
Zvyšok je buď veľmi kvalitný, alebo má nízku úroveň.
„Pre slabú výpovednú hodnotu týchto kritérií nemá pre poistencov zverejňovanie poradia poskytovateľov podľa nich pridanú hodnotu,“ hovorí. Poisťovňa si robí vlastný rebríček.
Ministerstvo oponuje, kritériá sú podľa nich reprezentatívne.
Môžu ovplyvniť zmluvy
Veľmi široké sú kritériá aj podľa analytika HPI Tomáša Szalaya: „Nevedia odlíšiť kvalitu od nekvality.“
Aj napriek tomu je je podľa neho dôležité, aby sa meralo, čo sa v zdravotníctve robí.
„Aby sme vedeli porovnávať.“ Podľa toho by sa potom mali smerovať aj peniaze.
Dnes ak nemocnica či ambulancia horšie spĺňa kritériá, nehrozí im priamo postih či riziko, že prídu o licenciu. Môže to však zhoršiť ich vyjednávanie o zmluvu v poisťovniach.
Štátna Všeobecná poisťovňa napríklad pri uzatváraní zmluvy hodnotí zariadenia a štátne kritériá majú pätinovú váhu.