SME

Zostanú v Európe len moslimovia a ateisti?

Tvár starého kontinentu bude veľmi pravdepodobne iná, než si dnes mnohí predstavujú.

(Zdroj: Flickr.com)

Viete, čo práve teraz robia v teokratickom Iráne? Demograficky vzaté, vymierajú. Ešte rýchlejšie ako Francúzsko či Veľká Británia. Ak si zo školy pamätáte, že moslimský svet prudko rastie, pamätáte si dobre.

Ale odvtedy sa veci prudko zmenili. Plodnosť (počet detí, ktoré sa v priemere narodia jednej žene) prudko klesla. To sa týka celého moslimského sveta. Vlastne, celého sveta.

Na Slovensku sa často hovorí o tom, že budeme mať veľký dôchodcovský problém. Pretože nám plodnosť klesla z troch na polovicu. Lenže čo potom taký Irán?

Vývoj plodnosti v regiónoch, plodnosť je počet detí na jednu ženu. Globálna úroveň udržania, teda počet detí potrebný na udržania počtu obyvateľstva, je 2,2 (Európa 2,1, rozvojový svet 2,3).

Stále menšina

Zatiaľ čo moslimovia majú doma boom za sebou, v Európe je to inak. Dnes v nej tvoria asi šesť percent populácie, každoročne ich pribudne asi tri štvrte milióna.

Napriek všetkým poplašným správam v tomto storočí neovládnu Európu, aspoň nie konvenčným spôsobom. Pri zachovaní súčasných trendov imigrácie a pôrodnosti by ich tu o päťdesiat rokov malo byť asi dvadsať percent.

Má to výhody aj nevýhody. Najsilnejší politici Únie Angela Merkelová či David Cameron si myslia, že starý kontinent nezvládol projekt multikulturalizmu. Že prenos tunajších hodnôt a životného štýlu na prisťahovalcov sa nepodaril.

Hoci sa zdalo, že prirodzeným spojencom ateistov za zachovanie západnej kultúry budú kresťania, dnes je ťažké na to staviť. Svety veriacich a neveriacich Európanov sa od seba vzďaľujú a budú sa vzďaľovať čoraz viac. Rásť budú odstup a podozrievavosť.

Prípadovou štúdiou sú škandály ohľadom zneužívania neplnoletých (a spôsob, ako ich Vatikán riešil). Záujem médií a verejnosti o túto tému spôsobil, že podľa prieskumov verejnej mienky sú kňazi pokladaní za výrazne rizikové osoby.

Staršie i novšie prieskumy (súhrn v Newsweeku) či autori štúdie amerického ministerstva školstva tvrdia opak. A napríklad rizikovosť podobných profesií (učitelia, vychovávatelia) je v USA násobne vyššia.

Iné svety

Oddeľovanie svetov nebude súvisieť len s tým, že sa Európa sekularizuje, ale aj s vývojom kresťanstva. Odkresťančovanie Európy v dvadsiatom storočí je fakt. Najlepšie to vidno na nízkom počte aktívnych veriacich a na počte kňazov a rehoľníkov a ich veku.

Napríklad vo Francúzsku či v Anglicku sa ku kresťanstvu síce hlási takmer polovica obyvateľstva, no návštevnosť bohoslužieb aspoň raz za týždeň nedosahuje ani desať percent.

Väčšina tých, čo sa hlási ku kresťanom, sa na ich nezúčastňuje ani raz mesačne. Preto sú označovaní za kultúrnych kresťanov, nie presvedčených kresťanov.

Kto radí, že cirkvi by sa mali zmeniť, ak chcú viac bodovať, má pravdu. No zrejme inak, ako by si myslel. Modernizáciou to nejde. Skúsenosti ukazujú, že oveľa úspešnejšie sú tie americké katolícke diecézy, ktoré sa vracajú ku konzervatívnejšiemu štýlu.

Počet adeptov na kňazstvo v nich rastie, zatiaľ čo v modernejších diecézach upadá. Lepšie sa tam tiež darí konzervatívnym protestantským cirkvám ako liberálnym. Platí to aj pre Európu, zvlášť pre silne sekularizované krajiny, ako je Francúzsko.

Anglikánska cirkev, výrazne liberálnejšia ako katolícka, zaznamenáva v Británii rýchlejší pokles. Aj preto, že v poslednej rokoch prechádzajú tisíce tamojších veriacich, mnoho duchovných a dokonca biskupi ku katolíkom.

Aj z Vatikánu vidieť tendenciu spomaliť z modernistického ducha naštartovaného druhým vatikánskym koncilom pred polstoročím. Atmosféru „podnešňovania“ katolíckej cirkvi dnes pripomína napríklad fotka biskupov Ratzingera a Rahnera, ako v obleku a kravatách pijú pivo a fajčia (to iba Rahner).

Za zmienku stojí tiež prudký rast hnutí ako neokatechumenát, charizmatických hnutí, boom putovania či silnejúci fenomén konzervatívnych protestantov, zvlášť evanjelikálov.

Kto ťaží z multikulti

V západnom svete tak budeme sledovať dva fenomény: na jednej strane vzrastajúcu sekularizáciu, na druhej strane rast konzervatívneho kresťanstva.

To bude znamenať silnejúce kolízie, v ktorých budú za kratší koniec ťahať kresťania, keďže je ich výrazne menej. Príkladom je Veľká Británia, kde súdy opakovane potvrdili právo zamestnávateľa zakázať na pracovisku nosenie krížika na retiazke.

Na Európsky súd pre ľudské práva sa dostali štyri prípady, pôvodný verdikt zvrátil v jednom prípade. To je však symbolická rovina. V tej praktickej sú to témy ako sexuálna výchova v školách či zavádzanie neheterosexuálnych manželstiev.

Keď sa to rozmení na drobné, dotkne sa to mnohých profesií od psychológov v poradniach cez učiteľov, sociálnych pracovníkov v adopčných agentúrach či sobášnych úradníkov.

Vo všetkých spomínaných prípadoch existujú rozhodnutia z USA či Veľkej Británie, podľa ktorých sa náboženská výhrada považovala za diskriminujúcu.

Je možné, že v tomto prostredí budú napokon pre kresťanov koaličnými partnermi skôr moslimovia či iné vierovyznania proti sekulárnemu tlaku. Príkladom sú januárové masové protesty vo Francúzsku, kde sa spojili vierovyznania a spolu vytvorili niekoľkostotisícovú demonštráciu za tradičnú rodinu.

Islam však zďaleka nie je jediné náboženstvo, ktoré sa dováža do Európy. Kresťanstvo tiež výrazne ťaží z multikulti. Imigrácia z afrických krajín či Filipín či Latinskej Ameriky prináša do Európy katolíkov aj protestantov. V Londýne vidno oživenie návštevnosti bohoslužieb.

Tamojšie katolícke semináre majú najviac adeptov za posledných dvadsať rokov a vďačia za to aj imigrácii. Podľa niektorých odhadov je kresťanská a moslimská imigrácia do Európy vyrovnaná, podľa iných je to v prospech moslimov v pomere tri ku dvom.

Demografia a osud

Rastúci sekularizmus, konzervatívne náboženské ostrovy a imigrácia nie sú to jediné, čo bude vykresľovať vzťah medzi náboženstvom a sekularizmom.

Svoje povie aj demografia. Keď sa pozrieme na Slovensko, Poľsko či Taliansko, teda krajiny s vysokým podielom kresťanov, a počet detí, ktoré sa tam rodia, zdá sa, že vzťah medzi náboženstvom a počtom detí neexistuje.

Všetky tri spomínané krajiny sú v plodnosti pod „pohanským“ severom či západom. Znamená to, že náboženstvo a demografia spolu nesúvisia? Pozrime sa na toto:

demotab2.png

Nejde teda ani tak o rozdiely medzi náboženstvami či medzi ateistami a veriacimi, ale o rozdiely v miere praktizovania viery. Ateisti/neveriaci a kultúrni kresťania sa v demografickom vnímaní správajú takmer rovnako. Tí, ktorí vyčnievajú, sú praktizujúci kresťania. (Pozn: zastúpenie nekresťanských veriacich v dátach výrazne nevplýva na výsledky.)

Takáto súvislosť sa neukazuje pri žiadnom inom rozdelení, či podľa životnej úrovne, alebo dosiahnutého vzdelania. Zdá sa, že po prudkých zmenách v demografickom správaní je najvýznamnejším demografickým faktorom hĺbka náboženského cítenia.

S celkovým pádom plodnosti sa zvyšuje dôležitosť relatívnych rozdielov medzi neveriacimi (a nepraktizujúcimi) a aktívnymi veriacimi. Ak je plodnosť prvých spomínaných na úrovni tri a druhých na úrovni štyri, spoločnosť sa stále môže sekularizovať, keďže rozdiel v plodnostiach nemusí stačiť vyrovnávať stratu viery u veriacich.

Ak je však rozdiel napríklad 1,3 verzus 2,2, podiel detí z veriacich rodín na celkovom počte detí sa pomerne rýchlo zvyšuje. Môže zabezpečiť rast podielu veriacich v spoločnosti aj pri pomerne vysokej „odpadlíckosti“ od viery.

Takto funguje dedenie viery v Nemecku. Zdroj: Religiosity as a demographic factor (pdf)

(Pre fajnšmekrov, matica pravdepodobností prechodov medzi náboženskými skupinami a neveriacimi v USA).

Demografické nožnice medzi praktizujúcimi a ostatnými sa výrazne otvárajú od druhej polovice dvadsiateho storočia, odkedy upadá zvykové náboženstvo a narastajú rozdiely medzi aktívnymi veriacimi a ostatnými. S mladšími ročníkmi sa tento efekt výrazne zosilňuje.

Pokiaľ ide o Slovensko, novšie dáta o vzťahu medzi stupňom religiozity a počtom detí nemáme. No niečo predsa len vieme.

Napríklad porovnať výskyt náboženskej príslušnosti z posledného sčítania a niekoľkoročný vývoj plodnosti v okresoch. Vec zľahčuje zistenie, že výrazne nábožensky nadpriemerné okresy nie sú rómske, až na malú levočskú výnimku.

Výsledok neprekvapí, pätina nábožensky nadpriemerných okresov sú nadpriemerne plodné (najmä Orava a Kysuce) a najmenej náboženské okresy sú najmenej plodné (Bratislava I - V, Banskobystrický kraj či južné Slovensko).

Podľa sčítania z 2001 (z nového sčítania dáta ešte nie sú) je rozdiel medzi katolíčkami a ženami bez vyznania 1,86 verzus 1,26 (evanjeličky 1,76).

Príkladom, akú úlohu môže zohrávať náboženská demografia, je Izrael. Pred dvadsiatimi rokmi malá, takmer exotická skupina ultraortodoxných Haredim bude už o desať rokov tvoriť pätnásť - dvadsať percent tamojšej populácie. A bude jedným z najsilnejších politických blokov.

Či je možné výrazne zvrátiť trend poklesu plodnosti, nevieme. Zatiaľ nik netuší ako. S tým, ako štát výrazne vstupuje do sociálnej oblasti, znížila sa aj kedysi prirodzená motivácia mať deti pre starobu.

Matky, ktoré časť kariérneho života vymenia za starostlivosť o deti, stávajú sa sponzormi tých, ktorí takúto voľbu neurobia.

Teda sú za svoju voľbu potrestané. Nakoniec to budú ich deti, kto sa cez štátny dôchodkový a zdravotnícky systém bude musieť postarať o bezdetných dôchodcov.

Dotlačení k voľbe

Demografické projekcie, ktoré dnes poznáme, hovoria o pokračujúcom raste počtu neveriacich ľudí v Európe najbližšie štvrťstoročie. Potom sa však pomaly začne situácia otáčať.

Ak Európa bude migračnú politiku uvoľňovať a kresťanstvo nebude strácať prívržencov takým tempom ako doteraz, zmena príde skôr.

Rastúci pocit, že nábožensky zmýšľajúci ľudia nepatria do tohto sveta, môže rozdiely v demografii zvýrazniť.

Pretože situácia ich nakoniec postaví pred voľbu, na ktorú stranu sa pridajú, a ich svet sa bude viac sústreďovať na komunitu podobne zmýšľajúcich. Keď už bola reč o Iráne, dnes patrí medzi krajiny s najrýchlejším rastom podzemného kresťanstva. Spolu s Čínou.

K tejto téme vás môže ešte zaujímať:

- Skvelé video z TEDx o svetovej demografii (so slovenskými titulkami)
- Najdiskutovanejšia štúdia k uvedenej téme: Zdedia náboženstva svet?
- Komu by bolo odkazov málo, môže pokračovať tu.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Index

KURZY

Koľko dostanem za 1 euro (19. 3. 2024)
USD 1.089
AUD 1.658
CZK 25.200
JPY 162.510
CAD 1.475
GBP 0.855
HUF 394.950
PLN 4.311
CHF 0.963
SEK 11.318

Zobraziť kompletný kurzový lístok

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 099
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 411
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 602
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 777
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 721
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 507
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 078
  1. INESS: Blockchain v zdravotníctve
  2. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Milan Dubec: Kedy klesnú ceny nehnuteľnotí v Žiline?
  5. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  6. Jozef Drahovský: Zákaz nedeľného predaja, cirkev, ego a zdravý rozum
  7. Adam Austera: Ako sa aktuálne darí najvýznamnejším dodávateľom vakcín proti Covid-19?
  8. INESS: Lieky bude treba platiť inak
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 160
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 455
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 681
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 635
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 758
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 127
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 10 675
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 7 834
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Pozemky, na ktorých malo vyrásť nákupné centrum Aqario.

Komplex Aquario už zostane len na papieri.


Ak si daňové priznanie podávate sami, časť daní darujete priamo v tlačive daňového priznania.

Aj oznámenie o predĺžení lehoty musí byť podané najneskôr do 2. apríla.


TASR
Kandidát na prezidenta Ivan Korčok

Prehľad prešľapov prezidentského kandidáta Ivana Korčoka.


a 2 ďalší
Zľava generálny tajomník Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Mathias Cormann a predseda vlády SR Robert Fico (Smer) počas spoločného stretnutia na Úrade vlády SR pri príležitosti zverejnenia nového Ekonomického prehľadu OECD o Slovensku.

Nájomné bývanie chcú okrem Štátneho fondu riešiť aj súkromnými investíciami.


TASR
  1. INESS: Blockchain v zdravotníctve
  2. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Milan Dubec: Kedy klesnú ceny nehnuteľnotí v Žiline?
  5. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  6. Jozef Drahovský: Zákaz nedeľného predaja, cirkev, ego a zdravý rozum
  7. Adam Austera: Ako sa aktuálne darí najvýznamnejším dodávateľom vakcín proti Covid-19?
  8. INESS: Lieky bude treba platiť inak
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 160
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 455
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 681
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 635
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 758
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 127
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 10 675
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 7 834
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťZatvoriť reklamu