Počty hromadne prepustených ľudí síce klesli, ale ľudí bez práce pribúda. Sú medzi nimi tí, ktorým firmy nepredĺžili zmluvy na dobu určitú, ale aj ľudia, ktorí pracovali na dohodu.
BRATISLAVA. Nezamestnanosť na Slovensku prekročí 14 percent a znížiť sa ju v tomto roku nepodarí.
No hoci kríza neodznela a odvody a dane u nás stúpajú, na počtoch hromadne prepustených ľudí sa to vlani neprejavilo.
Firmy totiž na Slovensku hromadne prepustili najmenej ľudí za posledných päť rokov. Vyplýva to z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
Kým v roku 2008 prišlo o prácu pri hromadnom prepúšťaní vyše 17-tisíc ľudí a o rok na to o takmer 10-tisíc viac, vlani hromadné prepúšťanie zasiahlo len asi 3300 ľudí.
Nezamestnanosť rastie
Zamestnávateľ ho musí ohlásiť, ak:
- má viac ako 20 ale menej než 100 zamestnancov a prepúšťa aspoň 10 ľudí,
- má 100 až 300 zamestnancov a prepúšťa najmenej 10 percent z nich,
- má najmenej 300 zamestnancov a prepúšťa najmenej 30 z nich.
Tieto čísla sú však klamlivé, upozorňujú podnikatelia.
„Ak by úrad práce pripočítal zrušených dohodárov a tých, ktorým zamestnávatelia nepredĺžili zmluvy na dobu určitú, dostali by sme iný obraz,“ hovorí šéf obuvníckej firmy Gabor Juraj Vodička.
Podobne to vidí aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Tá avizovala, že po prijatí Zákonníka práce a zvýšení daní a odvodov firmy zrušia 35 až 50tisíc miest.
„Kým v auguste 2012, čiže v čase, keď sa rokovania o Zákonníku práce pomaly končili, bolo podľa Ústredia práce 356 423 nezamestnaných ľudí, ktorí boli schopní nastúpiť do práce, v novembri ich už bolo 376 638,“ vraví Martin Hošták, tajomník RÚZ.
Zamestnávatelia upozorňujú, že najväčšie hromadné prepúšťania prišli spolu s prvou vlnou krízy.
„Keďže veľké firmy už majú stavy zamestnancov optimalizované, tak je hromadných prepúšťaní menej,“ hovorí Hošták.
Veľké aj malé firmy ďalej prepúšťajú, ale menšie počty ľudí naraz.
Je možné, že firmy pred krízou a v prvom roku krízy riešili neefektívnosť prioritne hromadným prepúšťaním zamestnancov, vraví analytik INEKO Peter Goliaš.
„Neskôr sa už viac spoliehali na využívanie pružnejších pracovných vzťahov, napríklad úväzkov na dobu určitú, na prácu živnostníkov, dohodárov a agentúrnych pracovníkov,“ vraví.
Firmy si nechali často minimum zamestnancov, ktorí sú pre ne najdôležitejší, pripomína Emil Machyna z Odborového zväzu KOVO.
„Každá rozumná firma už išla na tú udržateľnú hranicu s tým, že si nechala kvalifikovaných ľudí,“ vysvetľuje Peter Knap, šéf firmy Terrastroj, ktorá dodáva stavebné stroje. Niektoré firmy zatiaľ neprepustili toľko zamestnancov, koľko by mohli často preto, že dúfajú v zlepšenie situácie.
Prepúšťať sa bude ďalej
Nedá sa očakávať, že bude ľudí bez práce menej. Vyhliadky vývoja nezamestnanosti nie sú priaznivé, tvrdí Branislav Holík, náborový manažér personálnej agentúry McROY Slovakia.
„Ekonomická neistota v eurozóne vrátane rozhodujúcich exportných trhov Slovenska si vyžiada postupné znižovanie stavov vo firmách. Miera evidovanej nezamestnanosti by mala prekročiť 14 percent. Návrat pod túto hranicu sa v roku 2013 nemusí podariť,“ vraví Holík.
Ľudia bez práce si budú hľadať zamestnanie ťažšie.
Prijímať zamestnancov už totiž nie sú ochotné ani firmy, ktoré majú objednávky na dva roky dopredu isté. To je prípad firmy Metaling, ktorá vyrába komponenty do strojov, ktoré vyrábajú obaly na potraviny.
„Chcem zachovať jestvujúci stav, ale s väčšou efektivitou,“ hovorí majiteľ Juraj Hideghéty. Od náboru ho odrádza napríklad zvýšenie daní.
