BRATISLAVA. Slováci nikdy nemali sklon brať si úvery na bývanie a pred vlastným bývaním uprednostňovali skôr viacgeneračný dom, vraví analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Tým vysvetľuje aj zistenie, že veľa mladých u nás býva s rodičmi.
Kým na Západe funguje trh s úvermi niekoľko desaťročí, u nás je to dvadsať rokov, pripomína Sadovská.
„Na správanie mladých Slovákov vplýva aj nezvyk zobrať si úver na bývanie a splácať ho dvadsať až tridsať rokov, pretože rodičia takto fungovali v oveľa menšej miere.“
Aj štatistiky dokazujú, že Slováci si berú málo úverov. „Predvlani mal vlastné bývanie s hypotékou alebo iným úverom len každý dvanásty Slovák,“ vraví Sadovská.
Hypotéky sú najpopulárnejšie v severských krajinách, kde takto podľa Sadovskej žije asi polovica obyvateľov.
Práve škandinávske krajiny dopadli najlepšie – vo Fínsku a Švédsku bývajú s rodičmi len štyri percentá mladých ľudí, v Dánsku sú to len dve.
Nechuť opustiť rodičovský dom môže súvisieť aj s dostupnosťou nájomného bývania, upozorňuje hlavný ekonóm UniCredit Banky Ľubomír Koršňák.
Kým u nás je podiel nájomných bytov na trhu asi tri percentá, v západnej Európe ide aj o polovicu bytov.
„Osamostatnenie sa využitím podnájmu pritom nevyžaduje takú významnú vstupnú investíciu ako kúpa bytu,“ vraví Koršňák.
Smer pripravuje zmenu zákonov, výstavbu nájomných bytov pre mladých a pre ľudí s nízkymi príjmami chce podporiť tak, že dotácie a zvýhodnené úvery na výstavbu začne poskytovať aj súkromným firmám.