BRATISLAVA. Zverejňovanie údajov o kongresoch dopadlo ako majetkové priznania politikov.
Ponúka mnoho údajov, ale nič poriadne sa z nich nedá zistiť, hovorí šéf slovenskej pobočky Transparency International Gabriel Šípoš o povinnosti farmaceutických firiem zverejňovať na internete mená lekárov či farmaceutov, ktorým zaplatili účasť na kongresoch.
Za rok zaplatili farmaceutické firmy našim lekárom pobyt zhruba na tisíc kongresoch. Väčšina z nich sa konala na Slovensku. Zahraničné sa konali aj v lukratívnych destináciách, ako sú Dubaj, Melbourne či New York.
Komu firmy zaplatili pobyt na kongrese, vyplýva z údajov zverejnených na stránke Národného centra zdravotníckych informácií.
Ide o jeden z troch zoznamov, ktoré lekári či firmy musia zo zákona zverejňovať.
Tieto zoznamy vznikli, aby bolo vidno, či niektorí lekári nie sú pri predpisovaní v konflikte záujmov.
Nepomáhajú
- Farmaceutické firmy majú zverejniť, ktorým lekárom zaplatili účasť na kongrese.
- Zoznam je zverejnený na stránke NCZI. Údaje sa dopĺňajú priebežne.
- Firmy na stránke ministerstva zverejňujú, koľko peňazí dali za marketing a propagáciu. Zatiaľ sú verejné údaje z decembra minulého roka. Údaje za minulý rok by mali byť na stránke do konca januára.
- Lekári majú zverejňovať finančné a nefinančné benefity, ktoré dostali. Na webe ministerstva majú byť údaje z októbra.
To sa však veľmi nepodarilo. Ak si chce dnes pacient pozrieť, či mal jeho lekár zaplatený kongres, podarí sa mu to len ťažko.
V zozname sa nedá vyhľadávať. Musel by prechádzať po jednotlivých zoznamoch a hľadať tam meno svojho lekára.
„Zverejňovanie je krokom správnym smerom, je však nedotiahnuté,“ hovorí Zuzana Dančíková zo slovenskej pobočky Transparency International.
Na kongresoch sa lekári vzdelávajú a získavajú odbornosť, čo je pre ich prácu dôležité. Hradí im to však farmaceutická spoločnosť.
„Výskumy hovoria, že lekári môžu byť potom náchylní predpisovať lieky týchto spoločností,“ hovorí Dančíková.
Lekári podľa nej niekedy predpisujú lieky, ktoré pre pacienta nemusia byť najlepším riešením. Príčinou môže byť, že sa o lieku vzdelávali a je im preto známy, tvrdí.
„V extrémnych prípadoch lekári predpisovali lieky určitej spoločnosti za úplatok,“ dodáva. Upozorňuje, že oba prípady znamenajú konflikt záujmov lekára.
Treba to zmeniť
Zverejňovanie zoznamov presadil ešte bývalý minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH. „Každe sprísňovanie pravidiel pre farmaceutické firmy je lepšie, ako uvoľňovanie, ktoré sa deje za tejto vlády,“ povedal.
Dnešné vedenie Zuzany Zvolenskej (Smer) vidí v zoznamoch nedostatky. V prvom štvrťroku chce vyhodnotiť zverejňované údaje, a do konca roka chce zmeniť zákon, tvrdí Martina Lidinská z komunikačného oddelenia.
„Ministerstvo je pripravené podrobnejšie špecifikovať rozsah údajov, ktoré budú predmetom zverejňovania,“ povedala.
Nedostatky vidí aj Martin Filko, ktorý dnes vedie Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií. Počas bývalej vlády radil ministrovi zdravotníctva Ivanovi Uhliarikovi a presadzoval zverejňovanie údajov.
„Cieľom zverejňovania uvedených zoznamov, podobne ako iných opatrení zameraných na zvýšenie transparentnosti, bolo najmä jednoduchšie sledovanie toho, či pre konflikt záujmov zdravotníkov a regulátorov nedochádza k uprednostňovaniu čiastkových záujmov pred verejnými,“ vysvetľuje.
Tomuto cieľu sa štát podľa neho priblížil. Aj napriek tomu by bolo dobré legislatívu aj vykazovanie zdokonaliť, dodal.
Ak bude znova štát nútiť ľudí a firmy, aby o sebe niečo zverejnili na webe, musí im úplne presne povedať, ako to má vyzerať, píše Konštantín Čikovský
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Rádovo ide o milióny eur
Za najlacnejšie kongresy alebo školenia zaplatia lekárom firmy rádovo stovky eur, pri zahraničných sa sumy vyšplhajú aj na dve až päťtisíc eur.
Sumy, ktoré farmafirmy zaplatili na Slovensku ročne za kongresy, sa tak pohybujú minimálne v miliónoch eur.
Napríklad registračné poplatky na zahraničných kongresoch sú v stovkách eur. Na tohtoročnom svetovom kongrese astmatikov v New Yorku stál registračný poplatok od 590 do 790 eur.
GlaxoSmithKline tvrdí, že v priemere dávajú za slovenský kongres zhruba 110 eur na jedného lekára. Ak ho dotujú na zahraničnom kongrese, zaplatia zhruba 1500 eur.
Rozdiely sú aj v tom, či je kongres v Európe, či v zámorí.
Celkové náklady na európsky kongres sú 2000 až 2500 eur, za mimoeurópsky sa môžu vyšplhať až na 3000 eur na jedného lekára, hovorí Roman Martončík z firmy Mundipharma Gesellschaft m.b.H.
Firmy lekárom preplácajú cestu, ubytovanie, registráciu a stravu. Niektoré im dávajú aj vreckové.
Nezverejnené dáta si nik nevšimol
V zverejnených údajoch nie je napísané, koľko za lekárov firmy zaplatili. Niektoré zápisnice majú len ručne písané mená.
BRATISLAVA. Farmaceutické firmy svoju povinnosť zverejňovať údaje o dotovaní lekárov či farmaceutov veľmi nevítajú. „Je to však zákonná povinnosť,“ dodávajú.
„K zmysluplnosti by som sa nerád vyjadroval,“ hovorí Jiří Smejkal z firmy Baxter.
„Povinnosť zverejňovať účastníkov kongresov tak, ako je v súčasnosti nastavená, ich neumožňuje kontrolovať,“ hovorí Roman Martončík z firmy Mundipharma Gesellschaft m.b.H.
Bez miesta, písané ručne
Niektoré firmy kontrolu ešte viac znemožňujú. Napríklad zverejňujú mená lekárov napísané len ručne. Niektoré sú potom málo čitateľné.
„Zoznamy účastníkov sú scany originálnych prezenčných listín , ktoré práve z dôvodu transparentnosti vypĺňajú sami účastníci,“ odôvodňuje Lucie Kocourková z B. Braun Medical.
O tom, že by zoznamy zverejňovali s menami, ktoré by neboli písané ručne, neuvažujú. Vysvetľujú, že by to zvýšilo by to administratívnu náročnosť.
„Pretože forma predkladania zoznamov nie je v zákone upravená, predkladáme zoznamy v takej forme, v akej ich majú v prípade konkrétneho podujatia k dispozícii,“ vysvetľuje Miroslav Dedík z Merck Sharp & Dohme.
Utajujú aj miesto konania kongresu
Firma podľa zákona nemusí ani pri zahraničných kongresoch napísať, kde sa koná. Miesto konania pritom môže výrazne ovplyvniť jeho cenu. Miesto nezverejňuje napríklad firma Pfizer.
„Informácie o účastníkoch takýchto podujatí zverejňujeme v súlade so zákonom,“ hovorí Pavol Adamkov zo spoločnosti.
Zákon tiež firmám neprikazuje, aby zverejnili, koľko za lekárov zaplatili.
Zuzana Dančíková zo slovenskej pobočky Transparency International hovorí, že by to malo byť súčasťou zverejňovaných údajov. Takto sa totiž nedá porovnať, či napríklad firmy nedali rôzne sumy lekárom na rovnakých kongresoch.
Tri mesiace meškali
O informácie, ktoré majú byť na webe, nie je zjavne veľký záujem. Napríklad údaje od lekárov, aké mali príjmy od firiem za tretí štvrťrok, chýbali na stránke ministerstva zdravotníctva od októbra minulého roka. Nik si to za tri mesiace nevšimol.
Rezort ich doplnil po našom upozornení. „Počas dopĺňania údajov, žiaľ, došlo k zlyhaniu ľudského faktora, keď zodpovedná osoba dané údaje zabudla zverejniť na stránke,“ vysvetlila Martina Lidinská z ministerstva.
Ani poisťovne zoznamy z webu nepotrebujú
Zoznamy lekárov zdravotným poisťovniam nepomáhajú. Majú vlastnú kontrolu.
BRATISLAVA. Ak napríklad urológ predpíše pacientovi lieky na srdce, poisťovňa si to preverí a je možné, že lieky nepreplatí.
Rovnako tak si môže skontrolovať, prečo lekár predpisuje pacientom lieky, ktoré vyrobili len dve farmaceutické firmy. Takouto kontrolou poisťovne v roku 2011 ušetrili takmer 237 miliónov eur.
Údaje, ktoré lekári či firmy zverejňujú o návštevách kongresov, tak nie sú pre nich natoľko cenné, aby sa nimi extra zaoberali.
„Všeobecná zdravotná poisťovňa má vlastný informačný systém, ktorým sleduje aj akékoľvek odchýlky v predpisovaní liekov,“ povedala hovorkyňa štátnej poisťovne Dana Gašparíková.
Ani najväčšia súkromná poisťovňa Dôvera nevyužíva tieto verejné dáta. „Zoznam berieme na vedomie, je skôr nástrojom na kontrolu zo strany ministerstva,“ povedala hovorkyňa Monika Šimunová. Pri kontrole využívajú svoje údaje.
