STV nechce pustiť ani film o migrantkách s Ivanom Gašparovičom. Na filmy pritom dala tisíce eur.
BRATISLAVA. Verejnoprávna RTVS nechce odvysielať nový film V tieni kráľa Svätopluka režiséra Jakuba Julényho, ktorý kriticky vykresľuje aj vládny Smer. Na jeho výrobu pritom schválila štátnu podporu.
Film odhaľuje zneužívanie vlastenectva a zárodky extrémizmu.
Štátne peniaze išli aj na film Mira Jeloka o migrantkách Zasľúbená zem, prosím, vystupovať, ktorý v RTVS takisto neprešiel.
Vo filmoch vystupujú aj politici – premiér Robert Fico, šéf parlamentu Pavol Paška a prezident Ivan Gašparovič.
Svätopluk a totalita
Prvý film spochybňuje Svätopluka ako kráľa starých Slovákov, ktorého takto prezentuje vedenie Smeru.
Veľkolepé odhaľovanie jeho sochy na Bratislavskom hrade, ktoré Fico s Paškom zorganizovali krátko pred voľbami v roku 2010, historička umenia Bohunka Koklesová vo filme prirovnáva k propagande totalitných režimov, ktoré na ovplyvňovanie más využívajú pátos a svetelné efekty.
Paška hovorí o soche ako pútnickom mieste, na záberoch je aj zhromaždenie pravicových extrémistov, ktorí pod Svätoplukom kričia do ampliónu, ako chcú zničiť škodcov slovenského národa, predovšetkým „cigánskych parazitov“.
V druhom filme sa objaví Gašparovič, ktorý Ruske žijúcej na Slovensku nesplní sľub.
Strach z politického filmu
Dramaturg a producent filmov Robert Kirchhoff hovorí o cenzúre. Ľudia v STV sa podľa neho boja pustiť ostrý politický film zo strachu, že prídu o prácu.
„Dvadsať rokov po roku 1989, keď sme sa slobodne rozhodli nežiť v diktatúre, je to škandál. Nerozumiem, prečo je televízia stále v područí politikov.“
Televízia mu doposiaľ nezaslala požiadavky na úpravu filmov ani návrh, ktorí nezávislí odborníci by mohli snímky posúdiť, ako sa dohodli.
„Výhrady k obsahu filmov v žiadnom prípade nesúvisia s vykreslením akýchkoľvek politických predstaviteľov,“ hovorí v stanovisku RTVS, ktorú vedie Václav Mika. Do funkcie ho minulý rok dosadil Smer po odvolaní Miloslavy Zemkovej.
RTVS umelcom vyčíta, že nedodržali schválený scenár. Zaradeniu filmov do vysielania podľa jej hovorcu Richarda Šümeghyho bráni „povrchné, neprofesionálne a neobjektívne spracovanie vybraných tém“.
Kirchhoff nesúhlasí. „Myslím si, že je objektívne spracovaná tematika Svätopluka či slovenského štátu. Spolupracovali sme s poprednými slovenskými historikmi, sociológmi, politológmi.“
RTVS napísala, že V tieni kráľa Svätopluka je „kolážou nesúvislých poznaní“ a chýba „polarita názorov“.
„V niektorých prípadoch úpravy výpovedí respondentov vyznievajú ako manipulatívne.“ Ktorých respondentov sa to týka, stanovisko nespomína.
„Vo filme sú brilantne ukázané dve strany nacionalizmu, insitná aj tá, ktorá prerastá do extrémizmu,“ reagoval po prezretí dokumentu filmový teoretik a kritik Martin Ciel. „Film je objektívny a vysoko profesionálny.“
Vo filmoch vystupujú aj Pavol Paška, Ivan Gašparovič a Robert Fico.
Neukazujú procedúry
Z filmu o migrantkách sa podľa RTVS nedá takmer nič dozvedieť o azylovej politike a byrokratických prekážkach.
„Keď divák sedí pri televízore, asi nechce emigrovať a presná procedúra ho príliš nezaujíma. Cez osudy migrantiek sa dozvie oveľa viac,“ hovorí Ciel.
K filmu má jednu výhradu, mohol ísť viac do hĺbky. „Ale to sa dá vyčítať aj iným. Vzhľadom na to, aké príšerné a povrchné veci STV vysiela, je toto nadštandard.“
Pustia až po zásahoch
Televízia je ochotná filmy zaradiť do programu až po „odstránení obsahových a koncepčných nedostatkov“.
„Odmietam do filmov zasahovať v zmysle znižovania kvality,“ povedal Kirchhoff. Ak RTVS filmy nepustí, zváži ich sprístupnenie na webe.
Spor je aj o peniaze. RTVS podporila výrobu filmov vlani, keď jej šéfovala nominantka bývalej koalície Zemková.
Zo schválených 27-tisíc eur zatiaľ dostali 19-tisíc. Zvyšok chce RTVS doplatiť po úprave filmov. Ak sa na zmenách nedohodne, plánuje štátne peniaze vymáhať späť. Prípad môže skončiť na súde.
Na oba 52-minútové filmy prispel aj štátny Audiovizuálny fond, dal takmer 20-tisíc eur. Celkové náklady boli vyše 58-tisíc eur.
Filmy sú prvými časťami dokumentárneho cyklu Film a spoločnosť. Od RTVS teraz závisí, či podporí ďalšie dva diely o úniku mozgov a dvadsiatich rokoch Slovenska.
Čo neuvidíte: Klamstvá politikov
Špička Smeru a prezident nie sú vo filmoch pozitívnymi hrdinami.
BRATISLAVA. Pri soche Svätopluka sa neschádzajú iba politici Smeru, ale aj pravicoví extrémisti, ktorí uctievajú fašistický slovenský štát.
Popri ceremoniáli z odhaľovania sochy pred voľbami v roku 2010 film V tieni kráľa Svätopluka zachytáva aj zhromaždenie kotlebovcov.
Režisér filmu Jakub Julény ukazuje, akí sú slovenskí vlastenci. Cez motív Svätopluka mapuje chápanie nacionalizmu a zárodky extrémizmu.
Julény poukazuje na to, ako chce vedenie Smeru budiť národné povedomie cez vylepšovanie dejín. Kým inde je Svätopluk veľkomoravským kniežaťom, niektorí na Slovensku ho majú za kráľa.
Ficov kráľ
O kráľovi hovorí premiér Robert Fico aj predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. Historik Roman Holec vo filme upozorňuje, že ide o prejav nedostatočného národného vedomia, keď sa vymedzujeme voči iným národom vylepšovaním histórie.
Bývalý člen Matice slovenskej a kandidát na poslanca za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marián Mišún počas národnej púte k soche vraví, že pre nacionalistov nie je odkaz Svätopluka mŕtvy, slovenský národ chcú zachrániť vytlačením „cigánskych parazitov“.
Julény využil aj Mišúnovo volebné video, na ktorom Rómke núkal pomoc vytvorením pracovných táborov pre túto menšinu.
Politológ Grigorij Mesežnikov pripomína vo filme deportácie Židov do koncentračných táborov počas vojnového štátu, ktorý prívrženci Slovenskej pospolitosti pri hrobe Jozefa Tisa oslavujú.
Šéf parlamentu Pavol Paška počas Dňa otvorených dverí v Národnej rade iba pritakáva návštevníkovi, ktorý mu hovorí, že bez ústavy slovenského štátu by nevznikla ani ústava v roku 1992.
Vo filme sa spomína aj to, že Paška nechal seba a svojich predchodcov portrétovať, čo podľa historičky umenia Bohunky Koklesovej robievali funkcionári bývalého režimu.
Film spomína aj prípad Hedvigy Žákovej Malinovej, ktorú Fico s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom označili za klamárku. Malinovej advokát Roman Kvasnica vo filme konštatuje, že Slovensko v tomto prípade kryje extrémizmus.
Nedodržaný sľub
Režisér druhého filmu Zasľúbená zem, prosím, vystupovať Miro Jelok zachytil osudy viacerých migrantiek, ktoré sa ocitli na Slovensku. Jednou z nich je aj Ruska, ktorá sa stala dobrovoľníčkou v detskom domove.
Prezidenta Ivana Gašparoviča odchytila na ulici pred prezidentským palácom, ochotne jej sľúbil pomôcť vybaviť nový mikrobus pre deti. Sľub však nedodržal, viac sa s ňou už nestretol.
