Kríza v žilinskej nemocnici trvá, Zvolenská zastavila plánované operácie

Lekári z nemocníc nezabudli na nesplnený prísľub tretieho zvýšenia platov. Výpoveďami za pohotovostí za ne môžu začať bojovať.

Agentúrne spravodajstvo sme doplnili autorským článkom denníka SME.

BRATISLAVA. Protestujúci žilinskí lekári sa ani vo štvrtok večer nedokázali dohodnúť s vedením fakultnej nemocnice na obnovení riadneho chodu oddelení.

Napriek tomu, podľa hovorkyne ministerstva zdravotníctva Zuzany Čižmárikovej, ústavné pohotovostné služby dokáže nemocnica zabezpečiť aj nasledujúce dni.

Do žilinskej nemocnice prišla priamo z Bruselu ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, aby v nemocnici zastavila všetky plánované a odkladné operácie a zrušila tak aj koncovú funkciu nemocnice.

Rozhodnutie žilinských lekárov nenastúpiť do pohotovostných služieb len niekoľko desiatok minút pred ich začiatkom považuje ministerka zdravotníctva za neetické a nemorálne, právnici už preverujú, či nejde aj o trestný čin.

„My si skutočne nemôžeme dovoliť čakať, ako sa ráno vyspí lekár zo žilinskej nemocnice a či sa rozhodne prísť do práce, alebo neprísť do práce. Preto sme sa rozhodli, že s okamžitou platnosťou zastavujem dňom 7. decembra všetky plánované a odkladné operačné výkony až do odvolania. Žilinská nemocnica v súčasnosti prestala plniť funkcie fakultnej a koncovej nemocnice a preto aj prestáva byť koncovou nemocnicou. Ja si ctím právo na štrajk, nie je však silnejšie ako právo na zdravie a právo na život,“ povedala na brífingu priamo v žilinskej nemocnici Zvolenská.

"Pacienti sú v ohrození, nemôžeme viac čakať. Žilinská nemocnica prestala plniť funkciu koncovej nemocnice," povedala. Znamená to, že nemocnica už nebude mať istú zmluvu od zdravotných poisťovní.

Riaditeľ: Stroskotali sme na platoch

Podľa riaditeľa žilinskej fakultnej nemocnice Štefana Voláka sľubne sa vyvíjajúce rokovanie stroskotalo na platoch.

Volák lekárskym odborárom ponúkol, že stiahne výpovede, ktoré dal 18 lekárom, a zruší aj zlúčenie oddelení.

„Za to som požadoval, aby podpísali dodatok, že budú slúžiť ústavné pohotovostné služby, ktoré doposiaľ v žiadnej zmluve nemajú, a že sa dohodneme na nejakom znížení mzdy na úroveň porovnateľných slovenských nemocníc. Podmienkou bolo, že pokiaľ budeme jednať o tomto finančnom nároku, tak oni zagarantujú, že budú slúžiť pohotovostné služby. Na to nepristúpili, takže v tejto chvíli sme sa nedohodli. Nedá sa vrátiť do bodu nula v tom zmysle, že ja všetko zruším a oni nedajú žiadnu garanciu,“ uviedol po päťhodinovom rokovaní s lekármi riaditeľ nemocnice Štefan Volák.

Lekári sa odmietli vyjadriť s odôvodnením, že im to zakazuje nariadenie riaditeľa, ten to poprel.

Masová akcia

Situácia vo Fakultnej nemocnici v Žiline bola kritická počas celého dňa. Lekári po druhej popoludní masovo odmietali nastúpiť na pohotovostné služby.

Protestovali tak proti výpovediam, ktoré dostali ich kolegovia z ortopédie. Jedným z nich bol aj podpredseda lekárskych odborov.

Lekárom v Žiline prekážalo aj to, že tam vláda povolala vojenských lekárov.

Krízu a výpadok lekárov malo zvrátiť večerné, napokon neúspešné rokovanie vedenia nemocnice s lekármi.

Napriek tomu, podľa hovorkyne ministerstva zdravotníctva Zuzany Čižmárikovej, ústavné pohotovostné služby dokáže nemocnica zabezpečiť aj nasledujúce dni.

Výpoveď z pohotovostných služieb dalo podľa ministerstva 134 z 228 lekárov nemocnice. Tieto služby pritom nie sú povinné, iba dobrovoľné. Lekári odmietli slúžiť napríklad aj na novorodeneckom oddelení.

Ešte v priebehu dňa hrozila dokonca aj evakuácia pacientov, čo sa napokon nestalo.

V prípade kritickej situácie sú v blízkosti Žiliny dve veľké štátne nemocnice. Jedna je v Martine, cesta autom zo Žiliny do Martina trvá zhruba pol hodiny, do Ružomberka je to zhruba dvakrát toľko.

Novinka sa môže šíriť

Odmietanie pohotovostných služieb môže byť novým nátlakovým nástrojom lekárskych odborov aj v iných nemocniciach ako v Žiline. Lekárski odborári totiž stále žiadajú od vlády tretie zvýšenie platu sľúbené ešte pri štrajku pred rokom.

O koordinovanej celoslovenskej akcii píše v e-maile lekár, ktorý chce zostať v anonymite.

Možnosť, že lekári nebudú súhlasiť s vykonávaním služieb v roku 2013 nad limity, ktoré určuje Zákonník práce aj v iných nemocniciach, nevylúčil šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. „Takéto rozhodnutie je legitímna vec každého človeka,“ odpovedal, či uvažujú nad touto možnosťou.

„Podpísanie súhlasu so službami na budúci rok podmienime úpravou pracovných zmlúv ohľadne tretieho zvýšenia a zákona o plate lekára,“ píše sa v e­maile podpísanom Visolajským.

Denník SME ho má k dispozícii. Odborový predák po jeho prečítaní nevylúčil jeho pravosť.

„Neviem vám garantovať, že všetko, čo je v takomto e­maile, som napísal,“ reagoval.

Lekár podľa Visolajského dáva súhlas na vykonávanie nemocničných služieb nad limity, ktoré určuje Zákonník práce na konci alebo na začiatku kalendárneho roka.

Visolajský napríklad v septembri zarobil v hrubom 2044 eur. Údaj je z jeho výplatnej pásky, ktorú po opakovanom naliehaní ukázal denníku SME.

Ako atestovaný lekár pediater má od 1. júla základnú mzdu v hrubom 1461 eur. Zvyšných vyše 580 eur zarobil aj na nadčasoch a službách.