Kým sú nízke úroky, štát si požičiava do zásoby. Z pohľadu zákona je to obyčajné zvyšovanie dlhu, ktoré sa môže skončiť sankciami pre vládu.
BRATISLAVA. Minister financií Peter Kažimír zvažuje zmenu ani nie rok platného ústavného zákona o dlhovej brzde.
Náš dlh totiž nečakane zvýšili aj požičané peniaze, ktoré v tomto roku nepotrebujeme na splatné záväzky, ale vieme si ich požičať za priaznivý úrok.
„Keď sme tento zákon pripravovali, povedali sme si, že ak sa dostaneme do rozporu s realitou, k zákonu sa vrátime,“ povedal minister financií.
Dlhová brzda by podľa Kažimíra mala predzásobenie zohľadňovať a nemalo by sa zaratúvať do výšky dlhu určujúcej sankcie pre vládu.
O akej výnimke sa hovorí
- Odporúčal by zmenu zákona člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Michal Horváth? Tu sú jeho argumenty
- Ako sa darí predávať slovenské dlhopisy v Japonsku (Rozhovor so šéfom správy nášho dlhu Danielom Bytčánkom)
- Podozrivý názor Fera Múčku: Tajomstvá a pikantérie slovenského dlhu
Slovensko si podľa rozpočtu malo v tomto roku požičať 7,65 miliardy eur.
Štát priaznivú situáciu na trhu v podobe poklesov úrokov využil na to, že si požičal ešte o 2,5 miliardy eur viac a vytvoril si netradične veľkú rezervu.
Vlani dosiahla rezerva uložená v Štátnej pokladnici miliardu eur. Je to aj preto, že štát nedokázal predať toľko dlhopisov, ako potreboval, preto siahol aj na peniaze uložené v rezerve.
Na konci tohto roka budeme mať v rezerve 4,4 až 5,3 miliardy eur. Teoreticky by vykryla záväzky štátu splatné do leta.
Aj v nasledujúcich rokoch sa ráta s tým, že si budeme vytvárať väčšiu rezervu.
Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Michal Horváth hovorí, že je na rozhodnutí vlády a parlamentu, či túto rezervu bude rátať do ukazovateľa na účely dlhovej brzdy, alebo nie.
„Zároveň by to nebol dobrý signál, keby sa zákon hneď v prvom roku svojej platnosti mal novelizovať,“ povedal Horváth.
Aj podľa českého ekonóma Davida Mareka z Patria Finance by zmena pravidla, ktoré má platiť dlhodobo, navyše po roku platnosti, pravidlo devalvovala.
Opozícia je za zmenu
Opoziční poslanci Kažimírovmu zámeru rozumejú. „Je to dobrý nápad. Keď si vieme požičať peniaze do budúcna za veľmi nízky úrok, treba to urobiť a nemalo by sa to zohľadňovať pri sankciách,“ hovorí šéf SaS Richard Sulík.
Jeho stranícky kolega Jozef Kollár pripomína, že aj z peňazí, ktoré si požičiame navyše, platíme investorom úroky.
Ak bude teda dlhodobo vysoká rezerva, úrokové náklady sa môžu nabaliť, čo nám zvýši dlh. Kažimírov návrh by aj tak skôr podporil.
Aj exminister financií Ivan Mikloš rozumie argumentom, prečo si teraz požičiavame viac.
„Na druhej strane, ak by sa predzásobovanie nezarátavalo do výpočtu dlhu, je tu riziko, že vláda by mala sklon si na začiatku vládnutia viac požičiavať a potom by svojou nezodpovednou politikou sama prispela k tomu, že by sa podmienky na financovanie krajiny zhoršili,“ dodal Mikloš.
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Aké sú iné možnosti
Ekonóm SAV Vladimír Baláž tvrdí, že riadenie dlhu by nemalo narážať na umelo vytvorené hranice v zákone. „Dlhová brzda tiež nie celkom pamätá na to, že dlh môže stúpnuť aj preto, že sa zníži ekonomický rast,“ povedal Baláž.
Horváth pripomína, že hrubý dlh je číslo, ktoré sa ráta podľa metodiky Eurostatu a naši politici majú na jeho tvorbu minimálny vplyv. Ak by sa pravidlo zmenilo, nedajú sa podľa neho úplne vylúčiť účtovnícke triky niekedy v budúcnosti.
Podľa neho sú aj iné možnosti, ako riešiť nepriaznivú situáciu na trhoch. Správca nášho dlhu by si mohol krátkodobo požičať od iných manažérov dlhu, ktorí majú väčšiu zásobu.
Podľa šéfa agentúry pre správu nášho dlhu Daniela Bytčánka je to dnes podstatne zložitejšie ako v minulosti.
Mohli by sme tiež požiadať Medzinárodný menový fond o preventívnu úverovú linku, ako to urobilo napríklad Poľsko. Nie sú s ňou spojené žiadne dodatočné podmienky.
Ak by tak rozmýšľali viaceré štáty, menový fond by podľa Mareka mohol mať problém. Jeho pomoc by mali skôr využívať skutočne chudobné krajiny.
Čoho sa Kažimír bojí
Budúci rok sa môže stať, že vďaka predzásobeniu stúpne dlh natoľko, že vláda dostane zákaz zvyšovať výdavky rozpočtu.
Náš verejný dlh sa má v tomto roku dostať nad 52 percent HDP, čo je zhruba 37,4 miliardy eur. Vlani pritom dosiahol 43,3 percenta, bol teda o 7,5 miliardy eur nižší. Minister financií Peter Kažimír bude v máji listom poslancom vysvetľovať, prečo tak dlh narástol a navrhne aj opatrenia na jeho zníženie. Vyplýva to zo zákona o dlhovej brzde.
Približne polovicu sumy, o ktorú dlh narastie, tvorí očakávaný rozpočtový deficit. Dlh rastie v menšej miere aj pre naše záväzky v eurovale a preto, ťe sa predzásobujeme na trhoch.
Už v roku 2013 má dlh prekonať aj druhé sankčné pásmo a ak sa naplní rozpočtový predpoklad, dostane sa len tesne pod hranicu 55 percent. V roku 2015 sa má dostať na úroveň 56 percent HDP.
Vláda tak nie je ďaleko od situácie, keď má podľa dlhovej brzdy znížiť bežné či kapitálové výdavky počas roka oproti rozpočtu o tri percentá. Nemohla by tiež pripraviť taký rozpočet verejnej správy, ktorý by až na zopár výnimiek počítal s rastom konsolidovaných výdavkov.
