To, že sa na ministerstve financií o tejto téme diskutuje, pripustil na štvrtkovom rokovaní finančného parlamentného výboru aj minister financií Peter Kažimír.
BRATISLAVA. Ani nie rok starý ústavný zákon o dlhovej brzde sa možno bude otvárať. Môže za to predzásobenie štátu peniazmi na finančných trhoch na krytie dlhu v budúcnosti.
Štát sa tak vyhne prípadným problémom na finančných trhoch v nasledujúcich mesiacoch, zároveň si však zvyšuje hrubý dlh, ktorý ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti ohraničuje a za prekročenie jednotlivých pásiem ukladá sankcie. V hre je teda zmena, aby zákon takéto navyšovanie dlhu kvôli predzásobeniu zohľadňoval a nezapočítaval ho do ochranných pásiem.
To, že sa na ministerstve financií o tejto téme diskutuje, pripustil na štvrtkovom rokovaní finančného parlamentného výboru aj minister financií Peter Kažimír.
"Tie debaty sú čisto v rovine odbornej. Netýkajú sa nejakých politických šarvátok. Máme istý problém s realizáciou zákona o rozpočtovej zodpovednosti hneď v prvom roku, ale zároveň musím povedať, že keď sme tento zákon spolu pripravovali a spolu schvaľovali, tak sme si hneď povedali, že ak sa dostaneme do rozporu so životnou realitou, tak sa k tomuto zákonu vrátime,“ povedal minister.
Štát si totiž na trhoch už v tomto roku požičiava o miliardy eur viac, ako momentálne na krytie dlhu potrebuje s odôvodnením, že využíva dobré podmienky na finančných trhoch a zabezpečuje sa pre prípad opätovného zhoršenia prístupu k peniazom na finančnom trhu v nasledujúcich mesiacoch.
To, že si momentálne požičiavame výhodne, dokazuje aj posledná emisia eurobondov za 1,25 mld. eur, v ktorej sa podľa Kažimíra dosiahli rekordne nízke úroky. Už po tejto emisii pritom minister podľa agentúry Reuters vyhlásil, že Slovensko má na financovanie dlhu momentálne rezervu v objeme zhruba 5 mld. eur.
Kollár: Predzásobenie je rozumné
Štát si na financovanie dlhu vytváral rezervu aj v minulosti. Rádovo však podľa poslanca za SaS Jozefa Kollára dosahovala zhruba 1 až 1,5 mld. eur. Momentálne sa podľa neho hovorí o tohtoročnom predzásobení v objeme 4,5 mld. eur, v nasledujúcich rokoch by rezerva mohla dosahovať 3 mld. eur. Sám takéto opatrenia podporuje.
"Ja sa osobne domnievam, že predzásobenie v týchto turbulentných časoch nie je zlým riešením, lebo nikto nevie, kedy skolabujú finančné trhy," uviedol.
Upozorňuje však aj na druhú stránku. Predzásobenie totiž zvyšuje úrokové náklady a v konečnom dôsledku ani vyše 4-miliardová rezerva, ktorá by stačila zhruba na pol roka, nemusí byť zárukou bezpečia. Vie si však predstaviť, že by liberáli uvedenú zmenu ústavného zákona podporili, debatovať však o tom budú ešte na poslaneckom klube.
"V minulom roku nebola bývalá vláda schopná požičať si na finančných trhoch a preto si požičala zo Štátnej pokladnice, čo sme v tomto roku museli vrátiť naspať. Aj z tohto dôvodu rastie v tomto roku dlh,“ reagoval minister Kažimír na Kollárove slová.
Faktom ale je, že verejný dlh stúpa aj bez predzásobovania na finančných trhoch. Samotný minister financií sa pripravuje na to, že bude musieť už budúci rok písomne zdôvodniť Národnej rade SR výšku dlhu a taktiež predostrieť návrh opatrení na jeho zníženie.
Podľa predloženého rozpočtu totiž dlh verejnej správy v tomto roku stúpne na 52,2 % hrubého domáceho produktu, čím sa dostane do prvého sankčného pásma, ktoré je v prechodnom období do roku 2017 stanovené od úrovne dlhu 50 % až po 53 % výkonu ekonomiky.
Fero Múčka - Tajomstvá a pikantérie slovenského dlhu
Rozhovor so šéfom agentúry pre riadenie dlhu:
Japonci sa pýajú,. prečo nám dlh rastie aj v kríze
Prečo dlh rastie rýchlo
"Samozrejme o tom budem musieť hovoriť aj verejne, presne v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti,“ konštatoval minister na štvrtkovom rokovaní výboru.
Obzvlášť bude podľa neho potrebné korektne a odborne vysvetliť skutočnosť, že dlh sa v roku 2012 zvýši o bezmála 9 percentuálnych bodov. Za tým však stoja viaceré faktory. Či už bežný deficit štátneho rozpočtu, na ktorého dodržanie podľa ministra nová vláda nemala vytvorené podmienky, ale aj dofinancovanie dlhu z roku 2011.
Koncom vlaňajška si totiž Slovensko na finančných trhoch nedokázalo požičať a tak muselo siahnuť po rezervách v Štátnej pokladnici. Tento dlh tak dofinancovalo po zlepšení podmienok na trhu až v roku 2012, čo podľa Kažimíra znamenalo zvýšenie tohtoročného dlhu o 2 mld. eur.
V tohtoročnom hrubom dlhu sa však okrem týchto zložiek premietnu aj záväzky Slovenska z členstva v eurozóne a teda prvé dve splátky do trvalého eurovalu a taktiež účasť krajiny na záchranných programoch krajín ako Cyprus, Portugalsko či Grécko.
Liberáli z SaS pritom tvrdia, že práve účasť v trvalom eurovale môže v prípade jeho aktivácie na záchranu väčších ekonomík, slovenský verejný dlh vytlačiť veľmi rýchlo na oveľa vyššie úrovne. Rast dlhu sa pritom predpokladá aj bez takýchto čiernych scenárov.
Dlh sa blíži k 55 percentám HDP
Už predložený návrh rozpočtu verejných financií na roky 2013 až 2015 totiž predpokladá, že hrubý dlh bude naďalej rásť a v roku 2014 prekročí hranicu 55 % hrubého domáceho produktu, čo by znamenalo aktiváciu už tretieho sankčného pásma podľa zákona o dlhovej brzde.
Na rad by tak prišlo automatické viazanie výdavkov v štátnom rozpočte a tiež povinnosť predložiť rozpočet verejnej správy bez rastu konsolidovaných výdavkov. "Verte mi, žiadna vláda nechce prekročiť hranicu dlhu 55 % hrubého domáceho produktu, ktorá dnes vyzerá ako realistická,“ povedal vo štvrtok členom parlamentného finančného výboru Kažimír.