BRATISLAVA. Štát ušetrí päť percent mzdových výdavkov, avizoval už v lete minister financií Peter Kažimír.
Po predstavení budúcoročného rozpočtu je zrejmé, že o plošné šetrenie v skutočnosti nepôjde. Upozornili na to Hospodárske noviny.
Ministerstvo financií spresnilo, že zníženie sa týka len tretiny týchto výdavkov. Ušetrí sa tak 31,8 milióna eur.
Aké sú výnimky
Medzi výnimkami, ktorých sa päťpercentné škrty nedotknú, je viac skupín zamestnancov.
Okrem pedagógov, zamestnancov detských domovov, ľudí zo sociálnych úradov či finančnej správy, tam patria vojaci, policajti, colníci, hasiči aj záchranný zbor.
Plošné šetrenie sa nedotkne ani ústavných sudcov, sudcov a prokurátorov.
Ficova vláda policajtom, vojakom, colníkom či hasičom budúci rok ani neuberie, ani nepridá.
„Tretí rok je to nulová valorizácia platov,“ hovorí šéf policajných odborov Miroslav Litva. Podľa návrhu rozpočtu priemerný mzdový výdavok na policajta či vojaka nemá stúpnuť minimálne do roku 2015.
„Tieto profesie majú dlhodobo vyššie ohodnotenie, ako je priemer Slovenska,“ hovorí zasa analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.
Štátny tajomník ministerstva Peter Pellegrini v STV vysvetlil ďalšiu výnimku, zamestnancov finančnej správy tým, že vláda chce zlepšiť činnosť daňových úradov a bojovať s daňovými podvodmi.
„Pracovníci úradov sociálnych vecí a rodiny často zarábajú pomaly menej, ako sú dávky, ktoré niekomu vyplácajú,“ povedal.
Namiesto miezd znížiť počty
Aj Radičovej vláda robila výnimky, keď v rozpočte na rok 2011 plošne škrtala mzdy štátnych zamestnancov vo výške desať percent. No bolo ich o niečo menej.
Ministerstvá šetrili na platoch a znižovali počty zamestnancov. Súčasná vláda prepúšťanie nemá v pláne.
Štát má na budúci rok platiť 127 814 zamestnancov rozpočtových organizácií. Znamená to, že zamestná o 6,7 tisíca ľudí viac ako v tomto roku.
„Problém je najmä to, že veľa činností sa v štátnej správe robí zbytočne,“ hovorí podpredseda KDH Miloš Moravčík.
Na platy a odvody úradníkov minie štát ročne 2,2 miliardy eur. Zarátané sú v tom aj náklady na zamestnancov príspevkových organizácií.
Ďurana pripomína, že šetrenie neznamená, že sa nezvyšuje mzda úradníka, ktorý robí zbytočné reporty. „To je naša situácia. Šetrenie znamená zrušenie pozície, ktorej produkciu nikto nepotrebuje.“
Ekonómovia Michal Horváth s Ľudovítom Ódorom vo svojej štúdii odhadli, že cieleným prepúšťaním na základe zrušenia zbytočných úradov a príspevkových organizácií by štát mohol v strednodobom horizonte usporiť 150 miliónov eur.
