BRATISLAVA. Rezervy, s ktorými počíta návrh budúcoročného štátneho rozpočtu, sú výrazne väčšie ako v posledných rokoch. Je to najmä preto, že vláda vo svojich rozpočtových plánoch vytvorila rezervu na dve najviditeľnejšie riziká.
Prvým je riziko, že ekonomike sa môže dariť horšie, než sú aktuálne predpovede. Podľa septembrovej prognózy ministerstva financií sa má rast nášho HDP o rok spomaliť na 2,1 percenta.
Štát si tiež myslí, že je ťažké odhadnúť, koľko ľudí môže vystúpiť z druhého piliera pri jeho otvorení do konca januára budúceho roka.
Peniaze aj na platy
- Platí plán, že sa má dostať deficit verejných financií pod 3 % HDP.
- Schodok štátneho rozpočtu má byť na úrovni 3,059 mld. eur.
- Príjmy štátu majú byť 14,177 mld. eur a výdavky 17,235 mld. eur.
Ak napríklad ekonomika porastie pomalšie a štát vyberie menej na daniach, tento výpadok sa podľa plánu vykryje z rezervy vo výške 313 miliónov eur.
Po včerajších rokovaniach ministra financií Petra Kažimíra s odborármi je zrejmé aj to, že časť z tejto rezervy sa použije na zvýšenie platov učiteľov v roku 2013 o päť percent.
„Z tejto rezervy vyjmeme sumu niečo vyše 60 miliónov eur,“ povedal Kažimír.
Štát je pod tlakom aj pre požiadavku na zvýšenie platov zdravotným sestrám. Len to môže stáť bez zdvihnutia platov lekárom 70 miliónov eur.
V prípade, že sa rezerva minie aj celá, nemá to podľa ministerstva financií ovplyvniť zámer znížiť deficit pod tri percentá HDP.
„Doteraz, keď sa zhoršil vývoj ekonomiky, rozpočet bol vždy napätý. Z tohto pohľadu takúto zmenu filozofie vnímame pozitívne,“ povedal šéf Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.
Analytik VÚB banky Andrej Arady na druhej strane hovorí, že zvyšovať príjmy rozpočtu cez zvyšovanie daní nepôsobí prorastovo. „Robiť to vo väčšej miere ako treba, aby sa tým vytvorila rezerva, nepovažujem za optimálny krok,“ povedal Arady.
- Pozrite si návrh rozpočtu na budúci rok
Neisté počty
V návrhu rozpočtu sa počíta aj s rezervou vo výške 229 miliónov eur, ktorá súvisí s otvorením druhého piliera.
Princíp rezervy má byť v tom, že štát tieto peniaze minie vtedy, ak ich aj naozaj z druhého piliera získa.
Vláda predpokladá, že z druhého piliera odíde zhruba 60tisíc sporiteľov. Ich doterajšie úspory by sa presunuli na účet Sociálnej poisťovne. Koľko takých sporiteľov bude naozaj, sa vláda dozvie začiatkom februára.
Počet ľudí, ktorí z druhého piliera odišli v septembri, bol o tisícku vyšší ako počet tých, ktorí doň vstúpili.
Pri prvom ani druhom otvorení druhého piliera sa zámery vlády nenaplnili. Rozpočet exministra financií Jána Počiatka však s tým rátal.
V budúcoročnom rozpočte sa tiež počíta s rezervou vlády vo výške päť miliónov eur. Je tak v rovnakej výške ako v tomto roku.
Samospráva by mala ušetriť sto miliónov
Z predloženého návrhu rozpočtu vyplýva, že vláda chce o rok stlačiť deficit pod tri percentá najmä vyššími daňami, poplatkami a druhému pilieru.
BRATISLAVA. Vláda v návrhu rozpočtu na budúci rok predpokladá, že za pomoci vyšších daní, poplatkov, ale aj druhému pilieru získa 1,64 miliardy eur. Najmä vďaka týmto peniazom navyše plánuje o rok znížiť deficit na 2,94 percenta HDP. V tomto roku by mal byť podľa plánov vo výške 4,6 percenta.
Najviac peňazí, okolo pol miliardy eur, by mal štát získať znížením príspevku do druhého piliera z deviatich percent na štyri percentá z hrubej mzdy.
Firmy a lepšie zarábajúci zamestnanci by mali štátu podľa plánov odviesť 351 miliónov eur. Dohodári pre vyššie odvody zaplatia štátu o rok dokopy 134 miliónov eur.
Kde chcú šetriť
Vláda chce na druhej strane viazať mzdové výdavky v štátnej správe vo výške päť percent a výdavky na tovary a služby vo výške 10 percent. Týmito opatreniami by podľa analytika inštitútu INESS Radovana Ďurana mala ušetriť asi 130 miliónov eur.
Minister financií Peter Kažimír chce, aby podobným spôsobom šetrila aj samospráva.
Šéf Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Dvonč po včerajšej tripartite povedal, že podľa dohody by samospráva mala ušetriť asi 166 miliónov eur.
Ak sa ekonomike bude dariť, na podielových daniach jej štát dá viac o 50 miliónov eur. Rozdiel, čo sa má podľa plánov teda ušetriť, je 116 miliónov eur. Má to byť vo forme rezervy. „Je to odporúčanie, nemôžeme to mestám a obciam prikázať,“ povedal Dvonč.
Predstava je taká, že na platoch a tovaroch a službách sa vo verejnej správe ušetrí asi 250 miliónov eur.
Vláda pôvodne avizovala, že konsolidácia verejných financií, ktorej cieľom má byť nižší deficit, bude z dvoch tretín na príjmovej strane a z tretiny na výdavkovej strane.
„Mne z predloženého návrhu rozpočtu vychádza, že výdavky verejnej správy v absolútnom vyjadrení vzrastú a celá konsolidácia bude na pleciach ľudí,“ povedal podpredseda KDH pre ekonomiku Miloš Moravčík.
Presný prepočet konsolidácie má ministerstvo urobiť o týždeň.
Podpora s pripomienkami
Podporu rozpočtu dali aj sociálni partneri, no mali pripomienky.
Odborári napríklad žiadajú, že ak sa bude ekonomike dariť lepšie, aby sa platy v štátnej správe valorizovali.
Zástupcovia zamestnávateľov si zase nemyslia, že vyššie zdanenie ziskov firiem prinesie štátu toľko, čo sa napočítal.
(of)