BRATISLAVA. Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) tvrdí, že reformou verejnej správy vláda do konca roku 2016 ušetrí 700 miliónov eur. Detaily, akými opatreniami sa ušetrí suma až na úrovni percenta HDP, chýbajú.
Reformou sa má zrušiť špecializovaná krajská štátna správa, jej pôsobnosť má prejsť na obvodné úrady.
Minister už skôr povedal, že v budúcom roku sa má reformou ušetriť 50 miliónov eur, o rok neskôr 150 miliónov eur. Rozhodujúca suma sa má podľa plánov ministerstva vnútra usporiť v predvolebnom roku 2015 a aj v roku 2016, keď je termín riadnych parlamentných volieb.
„Kaliňák nepredstavil konkrétne kroky, ako vie šetriť. Obávam sa, že minister vnútra to využije len na posilnenie politickej moci Smeru nad verejnou správou,“ hovorí podpredseda KDH pre ekonomiku Miloš Moravčík.
Na čom chcú šetriť
Vládny návrh zákona, ktorý ruší orgány špecializovanej miestnej správy na úrovni krajov, predpokladá, že v budúcom roku sa na výdavkoch rozpočtu ušetria ročne menej ako štyri milióny eur, pretože o prácu by prišlo dvesto úradníkov. Na porovnanie, štát platí bez započítania učiteľov približne 140-tisíc úradníkov a iných zamestnancov verejnej správy.
„Vyzerá to tak, že to bude aj jediná konkrétna úspora, ktorá sa má dosiahnuť zrušením krajských úradov,“ vraví poslanec SDKÚ Miroslav Beblavý. Aj tá sa podľa neho zmaže zvýšením počtu štátnych tajomníkov či vytvorením funkcie pre exministra dopravy Ľubomíra Vážneho (Smer).
Úsporu 50 miliónov eur v budúcom roku narátalo ministerstvo vnútra tak, že sa mzdové výdavky v štátnej správe znížia o päť percent. Šetriť sa má aj v oblasti výdavkov na tovary a služby v štátnej správe.
O plošnom viazaní výdavkov vo výške päť percent na mzdových výdavkoch oproti roku 2012 a desať percent na výdavkoch na tovary a služby hovorí aj prvý návrh rozpočtu na budúci rok. Pôjde však o rezervu.
„Pokiaľ má viazanie výdavkov slúžiť na krytie iných výdavkov, nejde o šetrenie, ale presun prostriedkov,“ hovorí analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.
Aké sú možnosti
Ako si predstaviť úspory v ďalších rokoch, nie je zrejmé. Kaliňák hovorí len toľko, že reforma zníži náklady na štát, lebo zlúčené úrady majú nižšie výdavky.
Ušetrí sa napríklad na energiách a nájmoch. Významnejšiu úsporu má priniesť elektronická verejná správa. Konkrétne úspory budú podľa ministra prezentovať každý rok.
Na platy a odvody úradníkov minie štát ročne 2,2 miliardy eur. Kaliňák hovorí, že úradníkov prepúšťať nechcú. Ak by napriek tomu osobné výdavky znížili napríklad o desať percent, ušetrili by cez 200 miliónov eur.
„Bez nižšieho počtu zamestnancov nie je možné ďalej znižovať náklady na prevádzku,“ hovorí Ďurana.
Aké sú ostatné výdavky na chod úradov, ktorých sa má reforma týkať a na ktorých by sa dalo šetriť, ministerstvo nespresnilo.
Ekonómovia Michal Horváth s Ľudovítom Ódorom vo svojej štúdii odhadli, že cieleným prepúšťaním na základe zrušenia zbytočných úradov a príspevkových organizácií by štát mohol v strednodobom horizonte us〜poriť 150 miliónov eur.
Menej za štátne nákupy
Keďže vláda nechce šetriť tak, že zníži počet úradníkov, úspory jej môže priniesť verejné obstarávanie. Podľa Horvátha s Ódorom na tovary a služby kupované cez verejné obstarávanie míňame 4,5 percenta HDP ročne, čo sú v súčasnosti vyše tri miliardy eur.
Radičovej vláde sa podľa prepočtov Transparency International podarilo znížiť náklady na obstarávanie o šesť až sedem percent ročne. Ušetrila tak zhruba 0,3 percenta HDP, teda okolo 200 miliónov eur ročne.
Aby sa naplnili Kaliňákove plány s lepšou organizáciou a nákupmi, musela by byť jeho miera úspor aspoň trikrát intenzívnejšia.
Konzervatívnejší je aj odhad Horvátha s Ódorom. Predpokladajú, že na reorganizácii verejnej správy by sa mohlo ušetriť približne 150 miliónov eur v priebehu troch rokov.